V obľúbenom chorvátskom letovisku vypukol otvorený boj o pláže: Domáci i turisti už stratili trpezlivosť!

Chorvátske pobrežie opäť bojuje s drzosťou prevádzkovateľov ležadiel. V obľúbenom letovisku Crikvenica sa turisti aj domáci návštevníci pláže sťažujú na arogantné správanie prenajímateľov, ktorí v rozpore so zákonom blokujú prístup k moru prázdnymi ležadlami. Ak si niekto dovolí rozprestrieť vlastný uterák, čelí vyhrážkam a vyháňaniu, uvádza web Morski.hr.

Miesto pod jedným hotelom v Crikvenici sa zmenilo na nepreniknuteľnú sieť prázdnych ležadiel a slnečníkov. Ľudia, ktorí sa sem chodia kúpať už desaťročia, odrazu strácajú miesto a sú doslova vytláčaní z verejného priestoru. Akékoľvek odmietnutie podriadiť sa samozvaným „plážovým šerifom“ vedie k slovným konfliktom.

Roky trvajúce ignorovanie tohto problému zo strany úradov sa rozhodol prelomiť občan, ktorého rodina je s miestom spojená takmer polstoročie. Potom, čo na rovnakej pláži zažil nepríjemný incident, zverejnil ostrý apel. Upozorňuje v ňom, že hoci sa ležadlá v lokalite prenajímali odjakživa, dianie posledných rokov prekročilo všetky hranice zákona. „Rozhodol som sa to napísať, pretože nechápem, prečo tomu už toľko rokov nezabránite. Všetci len potichu sedíte a všetko necháte tak,“ neskrýva rozhorčenie návštevník.

Incident z nedávneho rána je ukážkovým príkladom novej „obchodnej politiky“. Keď spomínaný muž ležal na vlastnom uteráku na verejnej pláži, pristúpil k nemu zamestnanec prevádzkovateľa a vyzval ho, aby sa posunul. Dôvodom malo byť, že „zavadzia potenciálnym klientom“ a spôsobuje im finančné straty. Muž argumentoval, že sa nachádza na verejnom pobreží, z ktorého sa nemieni pohnúť ani o milimeter.

Zamestnanec na to podľa jeho slov reagoval uštipačnou otázkou, či je komunálny úradník, a začal sa mu vyhrážať „problémami so šéfom“. Svedkovia potvrdzujú, že zďaleka nejde o ojedinelý prípad. Podobné konflikty sa dejú denne a niektoré situácie podľa domácich hraničia s otvoreným terorom či dokonca hrozbou fyzického napadnutia.

To, čo provokuje najviac, je pasivita miestnej komunity a príslušných úradov. Prenajímatelia sa často oháňajú povoleniami a tvrdia, že všetko je vymerané v súlade s predpismi. Situácia na mieste však dokazuje opak – verejný priestor sa bezpodmienečne podriaďuje súkromnému zisku, keďže prístup do mora je cez ležadlá takmer nemožný.

Chorvátsky zákon pritom hovorí jasne: koncesia na prenájom ležadiel neznamená vlastníctvo pláže. Prevádzkovatelia sú povinní držať prázdne ležadlá zložené na kope. Rozložiť ich smú až v momente, keď si ich hosť reálne prenajme a zaplatí, čím musí ostať verejný priestor voľný pre všetkých. Akékoľvek vyháňanie ľudí z ich uterákov je hrubým prekročením právomocí.

Rozhorčený občan na záver kladie bolestivú rečnícku otázku. „Naozaj sme sa všetci zmenili na poslušné stádo, ktoré len ticho trpí, kým sa kvôli niečiemu rýchlemu zárobku nemajú domáci kde normálne okúpať?“ uzavrel. Zostáva otázne, či táto verejná výzva konečne prinúti úrady konať predtým, než bežné slovné konflikty na chorvátskych plážach prerastú do niečoho vážnejšieho.