Zima spomaľuje všetko okolo nás. Skôr sa stmieva, dni sú kratšie a večery dlhšie. Pre mnohých to znamená aj neskoršie večere – odkladané „na neskôr“ po práci, povinnostiach či chvíli oddychu. Čoraz častejšie sa však hovorí o tom, že práve čas posledného jedla môže mať väčší význam, než si myslíme – nielen pre postavu, ale aj pre spánok, náladu a energiu.

Zmena času jedenia počas chladnejších mesiacov nie je len módnym výstrelkom, ale vyplýva z biológie. Ľudský organizmus funguje podľa cirkadiánneho rytmu, ktorý reaguje na svetlo a tmu. Keď je prirodzeného svetla menej, mení sa nielen naša ospalosť, ale aj chuť do jedla a spôsob hospodárenia s energiou. Práve tomuto fenoménu sa venuje tzv. chronoživotospráva.

Cirkadiánny rytmus sú vnútorné biologické hodiny, ktoré riadia spánok, metabolizmus, hormóny a trávenie. Je úzko prepojený s denným a nočným cyklom. V zime, keď sa deň končí skôr, telo rýchlejšie prechádza do režimu „šetrenia energie“. Metabolizmus sa spomaľuje už v skorých večerných hodinách. Ako vysvetľujú autori analýzy zverejnenej na theconversation.com, práve preto môže byť čas jedla takmer rovnako dôležitý ako jeho zloženie. Neskoré jedenie, keď sa telo prirodzene pripravuje na odpočinok, môže narušiť tieto jemné mechanizmy.

Výskumy publikované v časopise Nutrients v roku 2025 ukazujú, že ľudia, ktorí večerali veľmi neskoro – okolo 22:00, mali vyššie výkyvy hladiny cukru v krvi a spaľovali menej tukov v porovnaní s tými, ktorí jedli rovnaké jedlo skôr, približne o 18:00. Dôležité je, že rozdiely sa objavili napriek podobnej dĺžke spánku a rovnakému jedálničku. Metaanalýzy potvrdzujú, že skoršie časové okná jedenia a konzumácia väčšiny kalórií počas dňa sú spojené s lepšími metabolickými ukazovateľmi. Naopak, pravidelné neskoré jedenie býva spojené s vyšším rizikom nadváhy a metabolických porúch, ako je cukrovka 2. typu.

V zime mnohí ľudia pociťujú zhoršenú náladu. Kratšie dni a menej slnečného svetla môžu znižovať hladinu serotonínu, čo vedie k ospalosti, podráždenosti či sezónnej depresii. Dlhé večery doma často končia prejedaním alebo odkladaním večere na neskorú hodinu. Problém je v tom, že trávenie, hormonálna regulácia a príprava tela na spánok tiež fungujú podľa cirkadiánneho rytmu. Ak večera prichádza veľmi blízko času spánku, tieto procesy sa prekrývajú. Výsledkom môže byť plytší spánok, horšia regenerácia a pocit ťažkosti nasledujúci deň.

Pre mnohých je odpoveďou jesť aspoň o niečo skôr. Prvým dôvodom je metabolizmus – jedenie v čase, keď je telo ešte „aktívne“, podporuje lepšiu kontrolu hladiny cukru a efektívnejšie využitie energie. Druhým je trávenie – niekoľkohodinová prestávka pred spánkom umožňuje tráviacemu systému oddych. Tretím faktorom je cirkadiánny rytmus a nálada: pravidelný čas večere môže byť dôležitým signálom, ktorý pomáha usporiadať deň v období s nedostatkom svetla.

Autori štúdie však zdôrazňujú, že neexistuje univerzálny ideálny čas večere pre všetkých. Životný štýl, úroveň aktivity či chronické ochorenia majú veľký vplyv. Osoba, ktorá večer cvičí, môže potrebovať neskorší pokrm, zatiaľ čo menej aktívny človek viac prospeje z ľahšej a skoršej večere. Namiesto prísnych pravidiel je vhodné vnímať čas večere ako flexibilný nástroj. Jedenie s úmyslom znamená zohľadniť vlastné ciele, denný rytmus, spánok a celkový pocit.

Ak večeráte veľmi neskoro a ráno sa cítite unavení, experiment s skoršou večerou môže priniesť viditeľné zlepšenie. Ak je však neskorý pokrm súčasťou tréningu alebo spoločenského života, lepšie je zamerať sa na kvalitu a ľahkosť jedál.

V mesiacoch s obmedzeným slnečným svetlom môže pomôcť ukončiť večeru niekoľko hodín pred spaním, presunúť väčšinu kalórií na skoršie časti dňa a sledovať, ako zmena času jedenia ovplyvňuje energiu, spánok a náladu. V zime teda nie je dôležité len to, čo jeme, ale aj kedy jeme. Prispôsobenie časov jedál prirodzenému rytmu tela môže byť jednoduchým spôsobom, ako zlepšiť svoje celkové zdravie. Najdôležitejšia zostáva však pozornosť a flexibilita – najzdravší rytmus je ten, ktorý podporuje biológiu a zároveň vyhovuje každodennému životu a zvyklostiam.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.