Ak má človek sedavé zamestnanie a snaží sa zvrátiť negatívne účinky hodín strávených na stoličke tým, že po práci cvičí, pravdepodobne ho správa od výskumníkov z Nashvillu nepoteší. Zistili totiž, že dlhodobé sedenie alebo ležanie výrazne zvyšuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby, aj keď človek počas voľných chvíľ cvičí.
Vyplýva to zo štúdie vedcov z Vanderbilt University Medical Center v Nashville, ktorá bola uverejnená v odbornom časopise Alzheimer's & Dementia: The Journal of the Alzheimer's Association. V rámci výskumu autori sledovali viac ako 400 dospelých nad 50 rokov, ktorí na začiatku štúdie netrpeli demenciou. Účastníci nosili na zápästí zariadenie, ktoré meralo ich fyzickú aktivitu počas jedného týždňa. Potom boli počas siedmich rokov opakovane podrobení kognitívnym testom a skenovaniu mozgu.
Výsledky ukázali, že ľudia, ktorí počas dňa trávili viac času sedením alebo ležaním, dosahovali horšie výsledky v testoch kognitívnych funkcií a tiež sa u nich prejavilo zmenšenie hipokampu - oblasti mozgu dôležitej pre pamäť a učenie. K tomuto javu došlo bez ohľadu na to, či osoba splnila odporúčanie týkajúce sa fyzickej aktivity v rozsahu 150 minút cvičenia týždenne.
„Zníženie rizika Alzheimerovej choroby nezávisí len od toho, či budete cvičiť raz denne. Minimalizácia času stráveného sedením - aj keď cvičíte denne - znižuje pravdepodobnosť vzniku Alzheimerovej choroby,“ uviedla hlavná autorka štúdie Marissa Gogniat. Podľa nej je riziko spojené s dlhým sedením obzvlášť vysoké u ľudí, ktorí sú nositeľmi génu APOE-e4, čo je genetický rizikový faktor Alzheimerovej choroby.