Klimatická kríza a svetová ekonomika sú silno previazané: S globálnym otepľovaním príde aj výrazná chudoba!

Výrazné zvýšenie priemernej teploty na planéte by viedlo nielen ku katastrofálnym prejavom počasia a zníženiu produkcie potravín, ale aj k výraznej chudobe.

Nové projekcie zverejnené Inštitútom pre klimatické riziká a reakcie (ICRR) pri Univerzite Nového Južného Walesu (UNSW) ukazujú, že globálne oteplenie o štyri stupne Celzia by mohlo do roku 2100 znížiť svetové HDP až o 40 percent. To je dramatický pokles oproti predchádzajúcim odhadom, ktoré hovorili o poklese okolo 11 percent.

Vedúci výskumu Timothy Neal vysvetľuje, že jeho analýza používa tradičné ekonomické modely, ktoré viažu náklady na prechod k ekologickejším technológiám proti dlhodobým škodám spôsobeným zmenou klímy. Oproti predchádzajúcim štúdiám však upravuje jeden kľúčový vstup.

„Ekonómovia sa tradične spoliehali na historické dáta, ktoré porovnávajú vývoj počasia s hospodárskym rastom, aby určili náklady klimatických škôd. Tieto modely ale zabúdali na globálnu prepojenosť dodávateľských reťazcov, ktorá dnes pomáha tlmiť ekonomické šoky. V budúcnosti, keď bude planéta ešte teplejšia, môžeme očakávať dominový efekt,“ varuje doktor Neal.

Ekonomické argumenty pre prijatie tvrdších opatrení proti zmene klímy sú teraz ešte presvedčivejšie. „Pretože tieto škody neboli doteraz započítané, predchádzajúce ekonomické modely neúmyselne naznačovali, že ani extrémna zmena klímy nie je pre ekonomiku zásadným problémom – a to malo hlboký dopad na tvorbu klimatickej politiky,“ myslí si Neal.

Existuje predpoklad, že niektoré chladnejšie krajiny, ako Rusko alebo Kanada, budú mať z klimatických zmien prospech. „Ale závislosť na globálnych dodávateľských reťazcoch znamená, že žiadna krajina nie je imúnna,“ zdôrazňuje doktor Neal.