Zákulisie kultovej komédie Adéla ještě nevečeřela: Kráľovský plat aj pivo zadarmo! Tento herec bral za popíjanie tisíce

Kultová komédia Adéla ještě nevečeřela, ktorú v roku 1977 natočil režisér Oldřich Lipský ako paródiu na filmy o neohrozených detektívoch, patrí do zlatého fondu česko-slovenskej kinematografie. Na natáčanie s láskou spomínal Rudolf Hrušínsky starší († 73), pre ktorého bola rola komisára Ledvinu jednou z najkrajších v kariére, píše web Prima ženy.

Nielenže mohol pred kamerou popíjať svoje obľúbené pivo a konzumovať rôzne lahôdky, ale ešte za to dostal aj veľmi slušne zaplatené. Za celý film zinkasoval viac než 20-tisíc korún, čo boli v tom čase vynikajúce peniaze.

K tomu sa pridal aj jeden nečakaný bonus. Počas natáčania vznikla fotografia, na ktorej Hrušínský ako komisár Ledvina s chuťou pije pivo. Snímka natoľko zaujala riaditeľa jedného z pivovarov, že ju chcel použiť do firemného kalendára. Herec súhlasil pod jedinou podmienkou – na Vianoce chcel dostať nejaké to pivo. Riaditeľ pivovaru sa buchol po vrecku a k Hrušínskemu domov poslal Aviu plnú debničiek s pivom.

Rudolf Hrušínsky (vlastným menom Rudolf Böhm) sa narodil 17. októbra 1920 v českej obci Nový Etynk – v súčasnosti Nová Včelnice –, neďaleko Kamenice nad Lipou. Pochádzal zo starého divadelníckeho rodu, obaja jeho rodičia boli hercami, na túto životnú dráhu sa vydali aj jeho dvaja synovia Rudolf a Jan.

Hrušínskeho otcom bol herec Rudolf Hrušínský najstarší (1897-1956) a matkou Hermína-Červíčková Budínská (1901-1989). Hrušínskeho detstvo sa teda spája s kočovnou divadelnou spoločnosťou Václava Červíčka–Budínskeho. Už od malička stál na divadelných doskách. Keď sa rodina presťahovala do Prahy, začal študovať na gymnáziu, no napokon školu na konci tercie opustil a keď sa mu nepodarilo dostať na konzervatórium, stal sa od pätnástich rokov profesionálnym hercom.

Svoju hereckú kariéru začal v predvojnovom Divadle D. Za rozhodujúci moment pre svoj ďalší vývoj označil stretnutie s režisérom Emilom Františkom Burianom. Druhé obdobie Hrušínskeho hereckého dozrievania je spojené s Mestskými divadlami pražskými (MDP), do ktorých ho v roku 1945 angažoval vynikajúci režisér Jiří Frejka. Tretie, najdlhšie a umelecky najbohatšie obdobie prežil Rudolf Hrušínsky ako člen činoherného súboru Národného divadla v Prahe. Sem sa dostal v roku 1960 zásluhou vtedajšieho šéfa činohry Otomara Krejču.

Na divadelných doskách bravúrne stvárnil postavy ľudových výmyselníkov a filozofov-samoukov (Jeppe v Holbergovej hre Jeppe z vŕšku) ale aj negatívne postavy, v ktorých bolo zlo ukryté pod maskou priateľstva a žoviálnosti (Jago v Shakespearovom Othellovi).

Spolupracoval s najvýznamnejšími režisérmi svojej doby: Alfrédom Radokom, Otomarom Krejčom, Jaromírom Pleskotom. Režisérsky chlebík si niekoľkokrát vyskúšal aj samotný herec. Hrušínsky dokázal svoj talent rozdeliť rovnako medzi divadlo, film, rozhlas a televíziu. Významná je aj jeho práca v dabingu a recitátorské umenie.

Jeho filmovým debutom bola postava študenta v kultovej komédii Martina Friča Cesta do hlubin študákovy duše (1939). Od tej doby nakrútil viac ako 100 filmov, ktoré vzácne dokumentujú Hrušínskeho osobité herectvo. Ako jeden z dvojice súrodencov, ktorí sa neveľmi úspešne usilujú o prevádzkovanie rodinného hotela, sa predstavil v komédii Hostinec U kamenného stolu (Josef Gruss, 1948). Spomenúť možno komédie Rodinné trampoty oficiála Tříšky (Josef Mach, 1949), či Haškovy povídky ze starého mocnářství (Miroslav Hubáček, 1952).

Vrcholom Hrušínskeho filmového umenia v tomto období bol spomínaný vojak Švejk z filmového spracovania známeho českého románu Jaroslava Haška. Filmy Dobrý voják Švejk a Poslušně hlásím nakrútil v rokoch 1956 a 1957 Karel Steklý. To už sa Rudolf Hrušínský prepracovával k náročnejším a typovo rozmanitejším filmovým úlohám. Po komédiách Zdeňka Podskalského Kam čert nemůže (1959) či Bílá paní (1965) stvárnil postavu majora Kalaša v sérii kriminálnych filmov Petra Schulhoffa – v roku 1966 to bola napríklad detektívka Vrah skrývá tvář.

V roku 1967 v komédii Jak se krade milión režiséra Jaroslava Balíka vytvoril hlavnú postavu účtovníka Šafránka, ktorý sa ocitne na šikmej ploche. V tom istom roku sa zaskvel v známom poeticky ladenom filme Rozmarné léto Jiřího Menzla. A už o rok neskôr naňho čakala nezabudnuteľná úloha úchylného riaditeľa krematória Karla Kopfrklingla v čiernej komédii Juraja Herza Spalovač mrtvol. V roku 1969 ho opäť Menzel obsadil do roly komunistického funkcionára vo filme Skřivánci na niti.

Tvorivú cestu Rudolfa Hrušínskeho narušila normalizácia, kedy herec neskrýval nesúhlas s politickým vývojom. Komunistický režim mu za jeho postoj na niekoľko rokov zakázal prácu v divadle - istú dobu pracoval ako taxikár. V roku 1976 ho režisér František Vláčil obsadil do úlohy introvertného vidieckeho lekára vo filme Dým bramborové natě. Policajného vyšetrovateľa Ledvinu, avšak v parodickom poňatí stvárnil v komédii Adéla ještě nevečeřela, ktorú v roku 1977 nakrútil Oldřich Lipský. Ako neprekonateľný organizátor Dr. Radosta sa predstavil v komédii Ladislava Smoljaka Kulový blesk.

Jiří Menzl ho obsadil do svojich filmov Báječní muži s klikou (1978), Postrižiny (1980) či Slavnosti sněženek (1983). V roku 1981 si Hrušínský tiež zahral vo filme Pozor, vizita! Karla Kachyňu a v komédii Tajemství hradu v Karpatech Oldřicha Lipského.

Delostrelca Pankráca vo výslužbe hral v divácky obľúbenej rozprávke Oldřicha Lipského Tři veteráni (1983). K vrcholom jeho vyzretého hereckého umenia patrí MUDr. Skružný vo filme Vesničko má středisková, ktorú napísal Zdeněk Svěrák a nakrútil Jiří Menzel v roku 1985. V roku 1988 ho Dušan Klein obsadil do úlohy cynického ošetrovateľa Masáka vo filme Dobří holubi se vracejí z prostredia protialkoholickej liečebne. Jednou z posledných Hrušínskeho úloh bol riaditeľ vo filme Jana Svěráka Obecná škola (1991).

Mravnú autoritu Rudolfa Hrušínskeho ocenila verejnosť v roku 1990, kedy sa stal poslancom federálneho parlamentu aj vďaka vysokému počtu preferenčných hlasov. Je aj spoluautorom knihy Kronika rodu Hrušínskych, v ktorej priblížil svoju životnú a umeleckú dráhu, ale aj životnú cestu svojich rodičov a prarodičov.

Rudolf Hrušínský zomrel v Prahe 13. apríla 1994. Za svoje herectvo získal titul Zaslúžilý umelec (1965), Štátnu cenu (1965), titul Zaslúžilý člen Národního divadla (1982), titul Národný umelec (1988) a Cenu Senior Prix (1993).