Slovenská herečka Magda Vášáryová (78) v podcaste MINDSET prehovorila o drsných praktikách komunistického režimu a tlaku Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Na otázku moderátorov, ako sa dalo zvyknúť na neustály dohľad a neslobodu, odpovedala priznaním o fyzickom útoku. „Tak viete, zvykali. V roku 1973 si ma počkali pod schodami eštebáci a zbili ma. Takže, strašne to bolelo, ale tak...“ spomína na traumatický zážitok, za ktorým podľa jej slov stáli dvaja muži.
Dôvodom tohto brutálneho zastrašovania mala byť neochota spolupracovať s režimom pred plánovanou cestou do Londýna. Ako vysvetlila, predvolali si ju na známe policajné ústredie na „februárku“, kde ju chceli prinútiť, aby do zahraničia vzala pochybné zásielky. Herečka to rázne odmietla a pred vyšetrovateľmi úmyselne zahrala nechápavú.
„Hrala som, že aké listy, čo za listy, takú id**tku som zo seba urobila, a že ja to určite niekomu poviem,“ opísala svoj spôsob odporu, ktorý následne vyústil do spomínanej fyzickej pomsty.
Násilím sa perzekúcie neskončili a štátna moc ju zakrátko potrestala opäť. K herečke domov neskôr zavítal človek, ktorý si pod falošnou zámienkou vyžiadal jej cestovný doklad.
Vášáryová sa nedala oklamať. „Prosím vás, nehrajte túto komédiu na mňa, proste potrebujete zabrániť, aby som išla do Poľska alebo do Maďarska,“ na rovinu povedala. Odvtedy zostala bez pasu a komunistický režim jej definitívne odstrihol možnosť vycestovať nielen na Západ, ale aj do okolitých krajín.
Magda Vášáryová sa narodila 26. augusta 1948 v Banskej Štiavnici do učiteľskej rodiny. Otec bol stredoškolský učiteľ literatúry a matka vyučovala nemčinu. V roku 1971 absolvovala štúdium sociológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
Ako herečka zaujala vo veku 16 rokov v snímke Senzi mama (1964), ktorú režíroval Vladislav Pavlovič. O tri roky neskôr Stanislav Barabáš nakrútil svoje úspešné dielo, televíznu adaptáciu Dostojevského poviedky Krotká, ktorá získala Veľkú cenu Grand Prix, Zlatú nymfu na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carle v Monaku v roku 1968.
Hlavné úlohy v snímke stvárnili Ctibor Filčík a vtedy 19-ročná Magda Vášáryová. V roku 1967 stelesnila aj jednu z hlavných postáv v legendárnom filme Františka Vláčila Marketa Lazarová. Režisér Juraj Jakubisko ju zasa obsadil do svojich dnes už kultových filmov Zbehovia a pútnici, Vtáčkovia, siroty a blázni. Hlavné postavy stvárnila aj vo filmoch Radúz a Mahulena, Princ Bajaja, Rusalka či Krutá ľúbosť.
Ďalšími filmami, kde zarezonoval jej talent, boli snímky Tichá radosť alebo Južná pošta. Účinkovala v mnohých televíznych projektoch ako Úklady a láska, Statky zmätky, Straty a nálezy, Elektra či známy seriál Alžbetin dvor. Do povedomia filmových fanúšikov sa zapísala aj vďaka hlavnej postave v snímke Jiřího Menzla Postřižiny.
Známy americký režisér Jay Pakula chcel Magdu Vášáryovú obsadiť do snímky podľa adaptácie bestselleru Williama Styrona o hrôzach koncentračného tábora Sofiina voľba z roku 1982. Hlavnú úlohu, Poľku Sofiu Zawistowskú, stvárnila napokon Meryl Streep. Kamerovými skúškami na titulnú rolu prešla vtedy i slovenská herečka, ktorú presadzoval sám Styron.
V období rokov 1970-1989 pôsobila v Divadle na Korze, Divadle Nová scéna a tiež v Slovenskom národnom divadle (SND). Na začiatku 90. rokov minulého storočia prijala ponuku prezidenta ČSFR Václava Havla na funkciu veľvyslankyne ČSFR v Rakúsku. Vykonávala ju od apríla 1990 do januára 1993.
Bola iniciátorkou a zakladateľkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v Bratislave, ktorá začala činnosť 15. októbra 1993. Pôsobila v nej sedem rokov. V roku 2000 sa vrátila k diplomacii, keď zastávala post veľvyslankyne SR v Poľsku.
Od 21. februára 2005 zastávala funkciu štátnej tajomníčky Ministerstva zahraničných vecí SR. Do tejto funkcie ju nominovala Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ), ktorej členkou sa stala v máji 2005. Po parlamentných voľbách v roku 2006 sa stala poslankyňou NR SR za stranu SDKÚ-DS, ktorej rady opustila 12. decembra 2013 a do nástupu tretej vlády Roberta Fica pôsobila v parlamente ako nezaradená poslankyňa.
V roku 1999 neúspešne kandidovala na post slovenskej hlavy štátu a v roku 2010 neuspela vo voľbách na post primátorky Bratislavy. V rokoch 2013 – 2022 bola predsedníčkou najstaršieho slovenského spolku žien Živena. Je autorkou spomienkovej knižnej publikácie o Banskej Štiavnici s názvom Krátke listy jednému mestu. Napísala tiež knihy Buďme poriadni, alebo Polnočný sused. V roku 2009 vydala publikáciu Hlavička štátu.
V roku 2017 získala v Košiciach na medzinárodnom filmovom festivale Art Film Fest (AFF) cenu Hercova misia spolu s českým hercom Ondřejom Vetchým. Magda Vášáryová je sestrou nemenej známej herečky Emílie Vášáryovej. Jej manželom bol humorista, herec, textár a dramatik Milan Lasica, s ktorým mala dve dcéry.
