Koktejl.sk
Bývalý poradca premiéra Eduard Chmelár (55) sa na Facebooku ostro ohradil voči celospoločenskej kritike namierenej na spisovateľa Jozefa Banáša (78) v súvislosti s vydaním kontroverznej knihy rozhovorov so zosnulým Milanom Lasicom († 81). Tlak na to, aby sa od svojho priateľa dištancoval, rázne odmietol so slovami, že „si priateľov nevyberá podľa spoločenskej atmosféry, ani podľa politických názorov a už vôbec ich neopúšťa vtedy, keď sa im iní otáčajú chrbtom.“
Chmelár vníma aktuálnu situáciu ako obludnú masovú štvanicu a zdôrazňuje, že „len psychotické diktatúry reagujú na problémy organizovaním masových kampaní za celospoločenské odsúdenie alebo dokonca lynč jednotlivca“. Zároveň pripomína, že Banáš sa k chybe postavil čelom a verejne sa pýta, „načo je dobré kopať do človeka, ktorý leží na zemi a ktorý o svojom skutku hovorí s pokorou a ľútosťou“.
Politický glosátor následne vo svojom vyjadrení upriamil pozornosť na rodinu zosnulého herca, pričom odmieta, ako hovorí, čierno-biely mýtus o zlom bezcharakternom eštebákovi Banášovi a dobrotivom morálnom hrdinovi Lasicovi.
„Prepáčte, ale teraz budem hovoriť ja. Ak rodina vyťahuje takéto karty, tak jej musím pripomenúť, že ona nám v tomto smere ťažko môže byť vzorom. Tak Milan Lasica ako aj Magda Vášáryová predsa podpísali Antichartu. Vášáryová to zbabelo popiera a Lasica to zľahčoval, že to bola len taká prezenčná listina zo schôdze, čo nie je pravda. Tieto výhovorky signatárov spochybňuje drvivá väčšina historikov. Anticharta nebol len formálny nevinný dokument. Na jej základe boli prenasledované, šikanované a väznené stovky ľudí,“ dodal.
„Lasica a Vášáryová sa na rozdiel od Karla Gotta či hudobníka Michala Prokopa za svoj čin nikdy neospravedlnili. Kompromitovali sa s režimom, aby si zachránili svoje kariéry. Napriek tomu pani Vášáryová nemá ani toľko hanby, aby mlčala. Naopak, vykresľuje sa ako komunistickým režimom prenasledovaná herečka. Joj, tak veľmi trpela, že ju obsadili do viac ako stovky televíznych, desiatok divadelných a filmových postáv. Tak veľmi jej ubližovali, až jej normalizačný minister Válek po schválení Sekretariátom ÚV KSS udelil titul zaslúžilej umelkyne. Súdny človek by sa cítil trápne,“ myslí si Chmelár.
Ficovho exporadcu pobúrila reakcia hercovej dcéry Hany, ktorá Banáša označila za antivaxera a rusofila, pričom vyhlásila, že o neho demokratický tábor nestojí. Privlastňovať si odkaz Milana Lasicu pre jedinú názorovú skupinu podľa Chmelára dekonštruuje samotný kult osobnosti známeho humoristu. „Lasica nebol morálnou autoritou, ani univerzálnym mudrcom, u ktorého nájdeme odpoveď na všetko. To všetko bola póza, do ktorej ho tlačili médiá,“ tvrdí.
Tiež dodáva, že predstava o majstrovi trpiacom pri svojej žene je iba mýtus, keďže podľa Chmelára verejne prezentoval veľmi podobné až rovnaké politické názory ako jeho manželka. V záverečnom zhodnotení kauzy sa pozastavuje nad tým, kto všetko dnes cíti potrebu hodiť do Banáša kameňom, pričom menuje komentátora Mariána Leška, ktorého označil za „bezcharakterného konjunkturalistu profitujúceho z každého režimu“.
Atmosféru v spoločnosti prirovnáva k davovej psychóze. „Volám po človečine. Počujem tu zlostné výkriky, že 37 rokov od Nežnej revolúcie sa tu rozdrapujú eštebáci. Ja zasa tvrdím, že po 37 rokoch by nás už nemali zaujímať ani tak bývalí eštebáci, ale súčasní gauneri, ktorí nám tu vyrástli bez komunistickej minulosti. Malo by nás zaujímať, prečo tento režim nedokázal vybudovať toľko, ako ten predošlý za porovnateľný čas. Malo by nás zaujímať, prečo sa z nás nestali lepší ľudia, prečo sme tak zvlčili, prečo sme tak duchovne upadli, čo už nemôžeme pripísať na vrub komunistom. Každý si po roku 1989 napísal svoj príbeh sám,“ doplnil.
Celý spor by sa mal podľa neho definitívne uzavrieť zmierom, pričom spoločnosť by mala „prijať človeka, ktorý pochybil, s pokorou sa ospravedlnil a svoju osobnú ťarchu i profesijné následky si ponesie sám“. Celé stanovisko generálneho riaditeľa vydavateľstva News and Media Holding Michala Teplicu k vydaniu knihy Lasica - Banáš si môžete prečítať TU!
Koktejl.sk
