Magda Vášáryová (78) zaujala ako herečka už vo veku 16 rokov v snímke Senzi mama (1964), ktorú režíroval Vladislav Pavlovič. Následne prišli výrazné úlohy v snímkach Marketa Lazarová, Krotká či Vtáčkovia, siroty a blázni, vďaka ktorým sa stala jednou z najžiarivejších hviezd česko-slovenskej kinematografie. Vrchol popularity u divákov dosiahla v roku 1980 v úlohe Maryšky v Menzelovej komédii Postřižiny.
Šanca na Hollywood
Magazín Život pripomína, že práve pri tomto nakrúcaní sa odohral moment, ktorý mohol zásadne zmeniť jej život a otvoriť jej dvere medzi svetovú elitu. Známy americký režisér Alan J. Pakula chcel Magdu Vášáryovú obsadiť do snímky podľa adaptácie bestselleru Williama Styrona o hrôzach koncentračného tábora Sofiina voľba (Sophie's Choice) z roku 1982.
Na Vášáryovú ho upozornil poľský režisér Krzysztof Zanussi. Pakula strávil dva dni priamo na pľaci Postřižín, kde pozoroval prácu slovenskej umelkyne. Samotný autor predlohy bol z Magdy nadšený. Dopisoval si s ňou v nemčine, poslal jej nemecký preklad knihy aj scenár a neskrýval túžbu, aby rolu získala práve ona.
Prekážkou však bol komunistický režim. Vášáryová od roku 1973 nevlastnila cestovný pas, preto bolo vycestovanie do Ameriky takmer nereálne. Štátne orgány jej odchod povolili až po osobnej záruke režiséra Martina Ťapáka, že sa vráti.
V slávnych štúdiách Paramount v New Yorku strávila tri týždne na náročných kamerových skúškach. Pred kamerou pôsobila ako suverénna profesionálka, kým vtedy málo známa Meryl Streep (77) mala za sebou len svoju filmovú premiéru. Trojnásobná držiteľka Oscara vo svojich pamätiach priznala, že pred slovenskou herečkou mala obrovský rešpekt a vnímala ju ako mimoriadne silnú rivalku.
Napokon sa naplnili slová režiséra Miloša Formana. Pakulovi prízvukoval, že ak obsadí Vášáryovú, získa Oscara on. Keď si vyberie americkú herečku, najprestížnejšie filmové ocenenie na svete získa ona a sošku za úlohu si naozaj domov odniesla.
Režisér aj autor predlohy boli pripravení rolu zveriť Vášáryovej, no v hollywoodskej mašinérii mali rozhodujúce slovo producenti. Ich komerčný kalkul vyžadoval na plagáte známe americké meno, nie tvár z východnej Európy.
„Keď si ma títo mocní muži z Hollywoodu zavolali na záverečné stretnutie, sedeli v kancelárii s nohami vyloženými na stole. Pre mňa to bol neprípustný prejav neúcty. Pozrela som sa na nich, otočila sa na opätku a odišla,“ opísala Vášáryová v Karlových Varoch, kde si prevzala Cenu prezidenta medzinárodného filmového festivalu za mimoriadny prínos českej a slovenskej kinematografii.
„Prítomným pracovníkom som len chladne oznámila: ‚Títo páni vstanú, keď ja vstúpim do miestnosti.‘ Nebola som ochotná chodiť po kolenách, plakať a prosiť o úlohu tak, ako to neskôr vo svojej knihe opísala Meryl Streep,“ odhalila herečka, z ktorej sa neskôr stala diplomatka a politička.
