Krátka a úspešná dráha českého speváka, gitaristu a skladateľa Jiřího Schelingera sa skončila tragicky v Bratislave 13. apríla 1981, mesiac po jeho tridsiatych narodeninách. Jeho sľubnú spevácku kariéru ukončila smrť za dodnes úplne nevysvetlených okolností. Bratislavské noviny podľa dostupných informácii napísali, že po nakrúcaní hudobného programu Televízny klub mladých zakotvil vo vinárni Veľkí Františkáni.
Odtiaľ sa neskôr s partiou známych mali presunúť na Šafárikovo námestie a skončiť na Starom moste, kde mali skúšať svoje schopnosti chôdzou po zábradlí a skokom do Dunaja. Schelinger svoj skok buď neprežil, prípadne stratil po páde do vody vedomie a následne sa utopil. Našli ho až po troch týždňoch pri obci Bodíky.
Telo utopeného muža v značnom štádiu rozkladu nikto neidentifikoval a po celom Československu sa začali šíriť fámy, že svoju smrť len predstieral, aby mohol emigrovať do zahraničia alebo sa utiahnuť do ústrania. Oficiálne bol vyhlásený za mŕtveho. Dátumom jeho úmrtia je 13. apríl 1981. Deň, odkedy bol nezvestný. Objavili sa aj verzie o samovražde, na ktorú ale nemal veľa dôvodov, dodali Bratislavské noviny.
Jiří Schelinger sa narodil 6. marca 1951 v Bousove v okrese Chrudim. Vyrástol v rodine učiteľa klasickej gitary v pražskej štvrti Nusle spolu s o rok mladším bratom Milanom. Svoju prvú skupinu Nothing But Nothing založil už na základnej škole, hral v nej na gitare. Prvými vzormi pre neho boli Američania Ray Charles a Otis Redding. Tri roky sa v Ľudovej škole umenia učil hre na klavír a krátko aj na gitare. Učilište, kde sa pripravoval na profesiu inštalatéra, nedokončil. Niekoľko mesiacov bol kulisárom v Divadle Jiřího Wolkera.
Jeho spevácke kroky po osemnástke sú spojené s pražskými barovými skupinami Smaragd, Majestic a The Happy Five. Tu ho našiel Karel Šíp a ponúkol mu miesto speváka v skupine Faraon.
S ňou nahral Schelinger aj prvé známe piesne Dráty pletací, Boty děravý, René, já a Rudolf aj svoj prvý veľký hit Holubí dům. Autorom hudby k tejto dodnes obľúbenej piesni je Jaroslav Uhlíř, text napísal Zdeněk Svěrák, ktorý však z politických dôvodov počas nastupujúcej normalizácie musel siahnuť po pseudonyme Emil Synek.
V roku 1974 prešiel Schelinger do skupiny Františka Ringo Čecha. S touto kapelou nahral v roku 1975 album Nemám hlas jako zvon, aj ďalšie dva Báječní muži (1975) a Hrrr na ně... v roku 1977. S kapelou Františka Ringo Čecha koncertovali v roku 1977 spolu s britskou skupinou Smokie, ktorá bola v tej dobe na vrchole slávy. V roku 1979 vyšla v Supraphone ďalšia LP platňa s názvom ...nám se líbí...
Pokiaľ na začiatku speváckej dráhy začínal s rhythm & blues a soulom, postupne cez pop prešiel k tvrdšiemu rockovému soundu. Ten ešte zvýraznil, keď do skupiny Františka Ringo Čecha prišiel na post kapelníka a gitaristu jeho mladší brat Milan. Rockový repertoár zabiehali na koncertoch a v roku 1981 mali vydať album Zemětřesení ale Jiří nahral iba dve skladby Alchymista a Sen.
Schelinger hral v hudobných filmoch Romance za korunu (1975), Trhák (1980) a v televíznej komédii Kufr plný nadějí (1977). Naspieval titulné piesne do filmov Hop a je tu lidoop a Což takhle dát si špenát, obidva filmy mali premiéru v roku 1977.