FOTO Tatry drahšie ako Alpy? Ľudmila ukázala účet za celodenné parkovanie! Ten ROZDIEL vám vyrazí dych

Rozdiel medzi cenami v zahraničných horských strediskách a vo Vysokých Tatrách opäť rozprúdil diskusiu o neúmernej komercionalizácii slovenských hôr. Slovenka Ľudmila na Facebooku poukázala na výrazné cenové rozdielnosti na základe vlastnej skúsenosti z návštevy rakúskych Álp.

Kým celodenné parkovanie v horskom stredisku nad Innsbruckom ju vyšlo na 6 eur, v Starom Smokovci zaplatia návštevníci za rovnakú službu 15 eur. Tento nepomer podľa nej odzrkadľuje širší problém nastavovania cien a celkového prístupu k cestovnému ruchu v našich najvyšších horách. FOTO nájdete v galérii!

Ostrú kritiku namierila predovšetkým na vedenie vysokohorských chát a osobu chatára Téryho chaty Tomáša Hvižďáka. Poukázala na jeho staršie vyjadrenia, ktoré považuje za prejav neúcty k prírode aj samotným návštevníkom.

„Keď som videla, ako Tomáš Hvižďák na starších videách okrem vízie kolotočariny nad 2000 m n. m. hlása aj niečo ako ‚Prečo nepýtať hore viac? V Smokovci ľudia akceptujú vysoké ceny, tak prečo nie aj hore,‘ zle mi bolo,“ uviedla v príspevku. Podľa jej slov súčasný prístup pripomína skôr snahu o čo najväčšie finančné vyťaženie turistov než udržateľný rozvoj.

Autorka príspevku upozorňuje, že problém sa netýka len jednotlivcov, ale celého systému správy Vysokých Tatier, v ktorom zlyhávajú kompetentné inštitúcie aj samospráva. Hlavnú príčinu vidí v tom, že sa prírodné bohatstvo odovzdalo subjektom zameraným výhradne na profit.

„Pomenujem hlavný problém našich hôr, Térynky, Smokovcov aj mesta Vysoké Tatry. Odovzdali sme to, čo sme dostali všetci spoločne a zadarmo, do rúk ľuďom, ktorí majú merítko len jedno: Viac. Viac peňazí. Viac zarobiť. Viac zdrať turistu,“ zdôrazňuje s tým, že takýto prístup robí krajine len hanbu.

V závere varuje pred dlhodobými spoločenskými následkami pasívneho akceptovania tohto stavu. Tvrdí, že uprednostňovanie rýchleho zisku pred ochranou prírodného a kultúrneho dedičstva privádza spoločnosť o jej vlastnú identitu.

„Kým toto budeme akceptovať ako normál, zabudnime na národnú hrdosť, hrdosť na krajinu, korene, históriu, stopy našich predkov a budúcnosť našich detí,“ uzavrela Ľudmila svoj apel na verejnosť.