Obrovský žiaľ slovenskej speváčky: Čakala ho v sviatočných šatách, do kostola sa už nedostali! Krutá smrť

Slovenská speváčka Ivana Regešová patrí medzi najvýraznejšie vokalistky domácej hudobnej scény. Do širokého povedomia divákov sa zapísala v roku 2018 vďaka účinkovaniu v štvrtej sérii populárnej šou Televízie Markíza Tvoja tvár znie povedome. V relácii očarila nielen svojím silným hlasovým rozsahom, ale aj bezchybnými premenami a charizmatickým vystupovaním.

Na sociálnej sieti však teraz odhalila nesmierne smutnú spomienku zo svojho detstva, ku ktorej došlo pred 35 rokmi. Speváčka sa vrátila do časov, kedy bola ešte malým dievčatkom a tešila sa na nedeľné chvíle strávené s milovaným starým otcom. Krásny nedeľný okamih sa však nečakane premenil na obrovský žiaľ, ktorý v jej vnútri pretrváva dodnes.

Svoju dojemnú spoveď začala opísaním momentu, kedy v slávnostnom oblečení čakala na svojho dedka. „Akoby to bolo len včera, keď som ťa čakala oblečená v sviatočných modrých šatách, že pôjdeme spolu na nedeľnú omšu do kostola,“ zaspomínala si nostalgicky na sociálnej sieti umelkyňa.

Práve po ňom podľa všetkého zdedila svoj obrovský hudobný talent. „Kam si ma brával na chorus, kde si pekne spieval. Vraj som tú štafetu prevzala po tebe,“ opísala dojatá speváčka. Slávnostné ráno však prinieslo obrovskú rodinnú tragédiu. „Ale už si sa z pohotovosti nikdy domov nevrátil,“ poslala dojemný odkaz do neba známa umeľkyňa. Bolesť zo straty blízkeho človeka pritom nezoslabla ani po mnohých rokoch.

Vzácnu spomienku uzavrela s úctou k človeku, ktorý nad ňou bdie. „Dnes sviečka horí pre teba, starký... Už 35 rokov mojim strážnym anjelom,“ uzatvorila svoje vyznanie Ivana Regešová. K citlivému príspevku pripojila aj vzácnu archívnu fotku svojho dedka, ktorú nájdete v galérii.

Stratu milovaného človeka sprevádza bolesť, ktorá sa s nami nesie celým životom. Hoci čas dokáže obmývať ostré hrany smútku, zlomené srdce na odchod blízkych nikdy nezabúda. Každý sa s takouto ranou vyrovnáva po svojom – niekto hľadá útechu v spomienkach, iný zasa v odkazoch, ktoré v nás zosnulí zanechali. Mnohí ľudia si tak aj po dlhých desaťročiach zapaľujú sviečku a s láskou spomínajú na chvíle, ktoré už zostali len v ich srdciach.