Rozmaznávanie detí môže mať vážne následky na ich psychologický vývin a vzťahy v dospelosti. Podľa vedcov z Oakland University totiž rozmaznávané deti vykazujú v dospelosti oveľa častejšie psychopatické črty, a to ešte častejšie vtedy, keď ich rodičia zároveň dostatočne nepodporujú a nechvália. Psychopati pritom nepredstavujú riziko len pre svoje najbližšie okolie, ale aj pre celú spoločnosť. Najmä preto, že sa často snažia preniknúť do vedúcich pozícií vo firmách či štátnych inštitúciách a negatívne ovplyvňovať ich fungovanie zvnútra.
Mnohí rodičia svoje deti z času na čas rozmaznávajú. Vedci z Oakland University však tvrdia, že nadmerné rozmaznávanie bez zdravej podpory a pochvaly môže súvisieť s vyšším výskytom psychopatických čŕt v dospelosti. Výskumníci oslovili viac než 700 vysokoškolských študentov v USA. Účastníci vyplňovali dotazníky zamerané na spomienky na výchovu v detstve aj na svoje súčasné osobnostné vlastnosti.
Z výsledkov vyplynulo, že ľudia, ktorí mali pocit, že ich rodičia v detstve príliš rozmaznávali, častejšie vykazovali vyššiu mieru narcistického antagonizmu, psychopatickej bezohľadnosti a psychopatickej impulzivity. Podľa autorov štúdie tak častejšie prejavovali otvorenú nepriateľskosť, agresivitu, extrémnu súťaživosť alebo sklony konať bez ohľadu na následky.
Takíto účastníci častejšie súhlasili s výrokmi ako: „Nevadí mi vidieť niekoho trpieť“ a „Moje impulzívne rozhodnutia spôsobili problémy mojim blízkym.“ Ľudia, ktorí si pamätali svojich rodičov ako výrazne zhovievavých, zároveň uvádzali nižšiu mieru ambícií a menšiu schopnosť plánovať do budúcnosti. Naopak, deti, ktoré rodičia nerozmaznávali, ale primerane ich podporovali a chválili, vykazovali spoločensky prospešnejšie vlastnosti. Častejšie mali pocit, že majú svoj život pod kontrolou, boli sebavedomejšie a menej náchylné na nepriateľské či impulzívne správanie.
„Naše výsledky naznačujú, že vnímanie pochvaly a rozmaznávania súvisí s väčšinou temných osobnostných čŕt opačným spôsobom. Pochvala bola spojená so spoločensky prospešnejšími charakteristikami, zatiaľ čo rozmaznávanie so spoločensky menej žiaducimi,“ uviedli autori štúdie publikovanej v odbornom časopise Current Psychology.
Skutočnosť, že vysoká miera rozmaznávania a nízka miera pochvaly predpovedajú vyššiu úroveň patologických čŕt a nižšiu úroveň pozitívnych vlastností, poukazuje na význam poskytovania pozitívnej spätnej väzby deťom bez toho, aby dochádzalo k ich nadmernému rozmaznávaniu.
