Juraj Loj otvorene o samovražedných sklonoch: Pud života bol u mňa silnejší ako pud smrti!

Slovenský herec Juraj Loj (40) v minulosti zápasil s vážnymi problémami, ktoré radikálne ovplyvňovali jeho život. V talkšou Backstage vyrozprával, ako roky bojoval s depresiami, alkoholom a prejavili sa u neho aj samovražedné sklony.

„Stalo sa to v divadle. Padol som na dosť hlboké dno, z ktorého som sa dostával nejakých 6 rokov, že som musel aj vyhľadať odbornú pomoc. Ale to je vlastne akoby kameň úrazu nášho povolania. To si mnohí ľudia nevedia ani predstaviť a častokrát akoby nie veľmi pekne rozprávajú o nás. By som až povedal, že hanlivo, keď hovoria, hlavne tí z opačnej strany pólu, že máme byť ticho, my máme robiť hento a čo sa vy toto...,“ vysvetlil rodák z Bratislavy.

„Veľakrát si tak v divadle povieme pred predstavením, že keby toto niekto vedel, že čo my sme od rána už stihli. Vstaneme, ja neviem, o piatej, ideme točiť, potom máme skúšku v divadle a večer ešte predstavenie. Že to sú častokrát nie 12-hodinovky, my ťaháme niekedy 16 hodín. To sú nepredstaviteľné veci. Ale na to človek musí byť nejak akoby fyzicky aj psychicky pripravený a musí byť odolný to zvládať,“ dodal.

Zlom nastal, keď dostal ťažkú postavu v divadelnej hre Koniec hry od Dušana Mitanu, kde hral Plachého. Toho veľa ľudí prirovnáva k alter egu Mitanu, keď bol v ťažkej fáze alkoholizmu. Naraz sa mu tieto dva svety spojili a nemal ďaleko k poháriku.

„Dostal som dosť silné depresie. Režisér mi za celé skúšobné obdobie nedal jedinú pripomienku. To bola taká hmla, že ja som prišiel na skúšku, povedal som texty, odohral som, čo som mal a on len tak pozeral, že okej, dobre, poďme ďalej. A ľudia, ktorí videli to predstavenie, tak boli takí, že prišli ku mne a tak... To je taký ten pocit, keď nemáš čo povedať, lebo vlastne nie je čo,“ uviedol.

„Tam bola taká nejaká vnútorná zvláštna pravda, ktorú som vtedy prežíval. A ja si pamätám, že keď som nemal repliky, tak som si hovoril: ‚Si Juraj Loj, si Juraj Loj, si Juraj Loj…‘ Bolo to dosť ťažké obdobie, kedy som sa musel naučiť odstrihnúť od postáv a nejak sa prinavrátiť späť k svojmu ja,“ vyznal sa herec.

Dostať sa z toho nebolo jednoduché, ale vďaka tvrdej práci a športu sa mu to podarilo. „Keď som dostal záchvat, tak som začal upratovať. Začal som robiť nezmyselné veci. Každý jeden pohyb som si hovoril, že: ‚Dobre, teraz ideš zobrať pohár, teraz sa napiješ,‘ aby som odpútal svoju myseľ. Vtedy u mňa prespávali kamaráti, aby som nebol sám, lebo som mal aj také zvláštne samovražedné sklony a bývali sme na 7. poschodí. Ale ten pud života bol u mňa silnejší ako pud smrti,“ priznal Loj, ktorý dodáva, že ho zachránilo aj lezenie.

„Ja si presne pamätám, ako som sedel na gauči, taký bez duše a úplne ako keby mi niekto našepkal, že choď liezť. Zobral som počítač, najbližšie lezecké centrum a odvtedy tam chodím. Takže šport mi vlastne v úvodzovkách zachránil život,“ zakončil.