Herečka Diana Mórová prehovorila o napätej atmosfére v Slovenskom národnom divadle. V rozhovore pre časopis Život opísala dusno, ktoré momentálne panuje na našej prvej scéne. Známa umelkyňa pri hodnotení situácie nešetrila ostrou kritikou.
Členovia činohry si nedávno založili vlastný profil na sociálnej sieti. Chcú tak s fanúšikmi komunikovať bez obmedzení. Tvárou tohto nového kanála na Instagrame zatiaľ obľúbená herečka nie je. „No tak, veď všetko postupne. Nedá sa hneď všetko naraz,“ vysvetlila s tým, že je ich dokopy 35 až 40.
Za zrodom celej iniciatívy stojí podľa jej slov konkrétny krok súčasného vedenia. Zrušenie pripravovanej inscenácie vyhrotilo už aj tak krehké vzťahy v divadle. „Poviem iba jednoduchú vec. Prvýkrát v živote sa stalo, že pani generálna riaditeľka nepodpísala hru, ktorú mal režírovať Dušan Pařízek,“ opísala hlavný dôvod nespokojnosti.
Herci sa preto rozhodli hľadať alternatívne cesty. Zvolili si moderné technológie. „Keď vám zväzujú ruky, tak je prirodzené, že človek chce niečo povedať slobodne,“ vysvetlila Mórová.
„Tak ako mladí majú svoje zdroje, že sa chcú vyjadriť hudbou, tancom, Instagramom, neviem čím, tak aj my sme si povedali, že aby sme nezaostávali za touto technikou, tak chceme vyjadriť slobodne svoje názory na instagramovom účte, ktorý sme teraz zaviedli,“ ozrejmila dôležitosť nového profilu.
Nezabudla pripomenúť, že odmietnutý režisér je obrovský profesionál. Jeho kvality uznávajú nielen v Česku, ale aj v zahraničí. „Pani generálna riaditeľka teda nepodpísala skúšobné obdobie. Čo k tomu dodať?“ opýtala sa rečnícky. Na otázku o presných dôvodoch tohto rozhodnutia zareagovala mimoriadne stručne. „A čo som tam sedela?“ odvetila pohotovo.
Informácie zo zákulisia sa k nej pochopiteľne dostali. Nechce ale hodnotiť situáciu, ktorá sa odohrala za zatvorenými dverami. „Tak mohla povedať, vy ste tu, nemôžeme nechať toto obdobie prázdne, no tak vyberiem hru ja. Ja by som napríklad z toho sedenia neodišla. Povedala by som, že vyberte hru vy. Ideme hrať Statky-zmätky alebo čo budeme robiť?“ doplnila svoju predstavu.
Kolegovia zo súboru robili podľa nej úplné maximum. Ocitli sa v bezvýchodiskovej situácii. Zákaz pre režiséra vníma ako definitívny začiatok celej krízy. Súčasný stav ju mimoriadne mrzí. Najviac ju trápi chýbajúci posun vpred. „Je to smutné, že ako herečka prichádzam o možnosť hrať… Že proste hráme iba tie staršie veci. A nenapredujeme,“ priznala svoje pocity.
„Taktiež sa pýtam, ako je to možné, že môj vek ide a ja proste nedostávam roly, pretože niekto povie, že sa to tu nebude hrať. Ja tomu nerozumiem… A prvýkrát nerozumiem, že sa vôbec starajú do dramaturgie. To ani komunisti až tak nerobili. Oni si sadli a povedali, tak viete čo, vynechajte tam toto,“ poznamenala.
Dodala, že napriek vtedajšiemu režimu sa hrali veci, ktoré boli proti komunizmu. Diváci si v nich mohli nájsť určité odkazy. „Ale mám pocit, že toto je ešte horšie ako normalizácia,“ vyslovila silné slová na margo súčasného diania.
„Je sloboda slova, máme 21. storočie, ja neviem, čoho sa boja. Keby sa nebáli, tak povedia, nech si herci hrajú. No a my by sme hrali, divák si vyberie, či príde, alebo nepríde,“ uzavrela stálica našich obrazoviek a divadelných dosiek.
