Koktejl.sk
Vedci pracujúci na experimente ALICE vo Veľkom hadrónovom urýchľovači (LHC) vo Švajčiarsku totiž pri zrážkach atómových jadier olova nečakane vytvorili malé množstvo zlata. Nešlo však o nijaké veľké množstvo. Celkové množstvo vzniknutého zlata dosiahlo podľa vedcov približne 29 bilióntin gramu.
Fyzici sa snažili napodobniť podmienky, ktoré panovali krátko po Veľkom tresku. Pri urýchľovaní jadier olova na rýchlosti blízke rýchlosti svetla a ich vzájomných zrážkach vzniklo silné elektromagnetické pole, ktoré dokázalo z niektorých jadier vytrhnúť protóny. Práve v tom spočíva kľúč k celej premene. Atóm olova obsahuje o tri protóny viac než atóm zlata. Ak jadro olova stratí presne tri protóny, vznikne zlato.
Autori vysvetľujú, že k tomu dochádzalo najmä pri tesnom míňaní dvoch jadier. Vedci zlato priamo nepozorovali. V experimente využívajú špeciálne detektory nazývané kalorimetre s nulovým uhlom, ktoré počítajú protóny vyrazené z jadier olova. Existencia jadier zlata je preto odvodená nepriamo z nameraných údajov.
Podľa výpočtov experimentu ALICE vzniká počas prevádzky približne 89 000 jadier zlata za sekundu. Okrem zlata boli zaznamenané aj iné prvky. Odstránenie jedného protónu z olova vedie k vzniku tália, strata dvoch protónov potom vytvára ortuť.
Zaujímavé je, že pre samotných vedcov nepredstavuje vznik zlata nijakú výhodu. Jadrá, ktoré stratia protóny, sa totiž odchyľujú od svojej pôvodnej dráhy a počas niekoľkých mikrosekúnd narazia do stien urýchľovača. Tým postupne oslabujú intenzitu zväzku častíc. Ako autori zdôrazňujú, porozumenie tejto neplánovanej alchýmii je dôležité nielen pre správnu interpretáciu súčasných experimentov, ale aj pre návrh ešte väčších urýchľovačov budúcnosti.
Koktejl.sk
