Eduard Chmelár s Petrom Jarošom a ministerka Martina Šimkovičová.Zdroj: Facebook/Eduard Chmelár, TASR
V piatok sa vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave a následne na Ondrejskom cintoríne konala posledná rozlúčka s významným slovenským spisovateľom, scenáristom a dramaturgom Petrom Jarošom. Autor kultovej Tisícročnej včely zomrel vo veku 86 rokov. Zosnulému velikánovi slovenskej kultúry vzdal v smútočnom prejave hold politický komentátor Eduard Chmelár.
„Peter bol dobrý človek,“ uviedol Chmelár, ktorý legendu poznal 32 rokov. Literárny prínos spisovateľa priblížil prirovnaním k najväčším svetovým klasikom. „Bol takým slovenským Gabrielom Garcíom Márquezom, najprv svojím magickým realizmom, ale aj slovenským Umbertom Ecom a Günterom Grassom,“ zdôraznil rečník jeho európsky formát.
Jaroš bol podľa neho nesmrteľný už za svojho života, pričom Chmelár vyzdvihol jeho tri najvýznamnejšie počiny. „Stvoril Pacha, z ktorého sa stala komédia storočia, napísal najslávnejší slovenský román a bol slovenským Thomasom Jeffersonom ako spoluautor Deklarácie o zvrchovanosti SR,“ zhrnul Chmelár najväčšie Jarošove zásluhy.
Jaroš bol celý život ateista, no podľa Chmelára nebol zameraný proti cirkvi, naopak, stal sa jej spojencom v hľadaní dobra. Pripomenul aj ocenenie Veľvyslanec humanizmu, ktoré autor dostal pred troma rokmi. „Nech ťa žehná za to, že si bol ateistom, pretože Boh toleruje veriacich, ale miluje ateistov,“ ukončil svoj smútočný prejav citátom z pohrebu Umberta Eca.
Publicista sa po poslednej rozlúčke vyjadril aj na sociálnej sieti, kde ocenil Jarošov prínos a zároveň poukázal na ignoráciu zo strany vedenia rezortu kultúry. „Jeho smrťou sa završuje éra veľkých románopiscov, ktorí stvorili národné eposy,“ napísal na margo straty výnimočného spisovateľa.
„Mrzí ma len jedna vec. Keď odchádzali veľkí umelci, kedysi bývalo dobrým zvykom, že im prišli vzdať poctu najvyšší predstavitelia rezortu kultúry. Pani ministerka, kde ste?“ odkázal Chmelár cez Facebook šéfke rezortu Martine Šimkovičovej.
Jeden z najlepších románov 20. storočia
Peter Jaroš sa narodil v Hybiach, vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracoval ako redaktor v týždenníku Kultúrny život, v rozhlase a dlhé roky pôsobil ako scenárista a ústredný dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe na bratislavskej Kolibe. V rokoch 1992 až 1994 bol poslancom Slovenskej národnej rady a stal sa tiež spoluautorom preambuly Ústavy SR.
Napísal tri desiatky kníh. Národný epos Tisícročná včela patrí k najlepším slovenským románom 20. storočia. Film z roku 1983, na ktorom scenáristicky spolupracoval s Jurajom Jakubiskom, sa stal najúspešnejšou snímkou desaťročia a kandidoval na Oscara. Rovnako legendárnym sa stal aj film Pacho, hybský zbojník režiséra Martina Ťapáka. Za svoju tvorbu získal Jaroš mnohé ocenenia vrátane Radu Ľudovíta Štúra II. triedy.
