Jej väzením sú Cookove ostrovy. (ilustračné foto)Zdroj: iStock
Keď Ruchira Ranasingha pred rokmi odišla zo Srí Lanky, ani vo sne by jej nenapadlo, že skončí zaseknutá na malom súostroví v Južnom Pacifiku. Táto 50-ročná žena je už tri roky nedobrovoľne na Cookových ostrovoch. Pre stanicu BBC uviedla, že sa zúfalo chce vrátiť späť na Srí Lanku a ponáhľa sa domov do takej miery, že by prijala ponuku odletieť dokonca „v putách, zviazaná a s kolíkom v ústach“.
Ranasingha pôvodne dúfala, že sa usadí na Novom Zélande, informuje web Aawsat. Po tom, čo tam požiadala o azyl, sa podľa vlastných slov riadila odporúčaním imigračného poradcu, aby dočasne opustila krajinu a požiadala o pracovné víza zvonka. Keď však dorazila na Cookove ostrovy, jej žiadosť bola zamietnutá.
A tým, že Nový Zéland opustila, porušila podmienky svojich doterajších azylantských víz. Nový Zéland jej teraz odmieta vydať aj tranzitné víza, ktoré by jej umožnili preletieť domov na Srí Lanku. Odmietavo sa k nej postavila aj Austrália. Jediné ďalšie medzinárodné destinácie, kam sa z Cookových ostrovov dá letieť, sú Tahiti a Havaj. Vyžadujú od nej ale poskytnutie biometrických údajov priamo na Novom Zélande ešte pred spracovaním akejkoľvek žiadosti.
V dôsledku toho nemá absolútne žiadny vykonateľný spôsob, ako z ostrova odísť. "Môj syn, moje jediné dieťa, sa v novembri žení a ja tam strašne chcem byť. Moja mama sa o mňa tak veľmi strachuje, že je neustále v nemocnici a vychádza z nej len na chvíľu,“ uviedla so slzami v očiach.
„Urobím všetko, čo odo mňa budú žiadať, len chcem ísť domov,“ dodala. Ranasingha odišla zo Srí Lanky v roku 2018 po tom, čo bola kvôli strate zákaziek nútená zatvoriť svoju malú fabriku na výrobu tričiek. Keďže mala problémy so splácaním úverov, odišla do Hongkongu pracovať ako opatrovateľka v domácnosti, kde sa starala o starších ľudí a deti. Jej brat Sinhala pre BBC uviedol, že bola pod obrovským finančným tlakom. Jej manžel bol závislý od drog a zomrel pred približne siedmimi rokmi, dodal.
V decembri 2022 sa Ranasingha vybrala na Nový Zéland, kde podľa vlastných slov žila u sesternice na dvojmesačných návštevníckych vízach. Keď sa ich platnosť blížila ku koncu, imigračný tlmočník jej podľa jej slov pomohol požiadať o azyl s odôvodnením, že na Srí Lanke čelí vyhrážkam zo strany veriteľov. Získala otvorený pracovný preukaz pre žiadateľov o azyl („open work visa“), ktorý jej umožňoval pracovať pre akéhokoľvek zamestnávateľa po dobu jedného roka.
Našla si prácu v reštaurácii, ktorá napokon súhlasila, že jej zasponzoruje zamestnanecké víza, od ktorých si sľubovala dlhodobú stabilitu. Keďže však žiadatelia o azyl spravidla nemôžu žiadať o iné víza počas spracovávania ich žiadosti na Novom Zélande, táto žiadosť bola zamietnutá. Práve vtedy skontaktovala firmu Immigration & Secretarial Services. Tvrdí, že jej manažérka oznámila, že novú žiadosť o zamestnanecké víza je možné podať zo zahraničia.
E-mailová korešpondencia, ktorú mala BBC k dispozícii, ukazuje, že manažérka Sylviane Gallant uviedla, že proces spustí hneď, ako Ranasingha opustí krajinu. Preto si zarezervovala krátky pobyt na Cookových ostrovoch, kým sa bude žiadosť spracovávať. Ukázalo sa to ako katastrofálne rozhodnutie.
Žiadosť o zamestnanecké víza jej opäť zamietli. A opustením Nového Zélandu porušila podmienky svojich dovtedajších víz. Novozélandské úrady jej jasne dali najavo, že jej v budúcnosti žiadne víza neudelia. Gallant tvrdila, že v jej mene podnikla rôzne kroky vrátane písania politikom, ako bol vtedajší novozélandský minister pre imigráciu Chris Penk.
Napokon však Ranasingha uviedla, že Gallant priznala svoju chybu a povedala jej, že „viac už pre ňu nemôže urobiť nič“. „Povedala mi, že bude lepšie, ak pôjdem domov. Nič ma tam nedržalo, tak som súhlasila, že odídem.“ Keď sa však objavila na letisku s letenkou spoločnosti Air New Zealand na Srí Lanku v ruke, oznámili jej, že bez novozélandských tranzitných víz nemôže do lietadla nastúpiť.
Tri žiadosti o novozélandské tranzitné víza jej boli zamietnuté. Úrady tvrdili, že nie sú presvedčené o tom, že by z Nového Zélandu po tranzite skutočne odišla. Zamietnuté boli aj štyri žiadosti o austrálske tranzitné víza. V jednom zo zamietavých stanovísk jej Nový Zéland navrhol, aby preskúmala iné trasy.
Avšak americký štát Havaj aj francúzsko-polynézsky ostrov Tahiti jej oznámili, že pred spracovaním víz musí odovzdať biometrické údaje a to sa dá urobiť len osobnou návštevou na Novom Zélande.
Jej najnovšia žiadosť adresovaná Novému Zélandu, ktorá obsahovala všetky podrobnosti o alternatívnych trasách, o ktoré sa pokúšala, ako aj o nadchádzajúcej svadbe jej syna a zhoršujúcom sa zdravotnom stave jej matky, bola opäť zamietnutá. „Prišla som o tak veľa peňazí za letenky. Už takmer štyri roky len podávam jednu žiadosť o víza za druhou a nič nevychádza,“ uzavrela so slzami a trasúcim sa hlasom.
