Vo veku 86 rokov zomrel v nedeľu spisovateľ, scenárista a dramaturg Peter Jaroš. Do povedomia slovenskej kultúry vošiel kultovým románom Tisícročná včela, nemenej sa rovnako preslávil aj scenárom k filmu Pacho, hybský zbojník. TASR o tom informovala jeho manželka Mária Zuzana Jarošová.
"Tak v Hybiach je tradícia, že z tadiaľ bolo viacero umelcov - napríklad Julo Lenko ako básnik, Dobroslav Chrobák ako výborný prozaik. Boli to moji, povedal by som, predchodcovia, ktorých som sa istým spôsobom držal. Tak som sa dostal k písaniu, ktoré sa potom stalo mojou profesiou," povedal pred rokmi pre TASR, ako sa u neho zrodila túžba vykročiť cestou spisovateľa.
Peter Jaroš debutoval v roku 1963 novelou Popoludnie na terase. Je autorom troch desiatok kníh, šiestich rozhlasových hier a ôsmich filmových scenárov. Spočiatku literárne experimentoval a počas takmer šiestich desiatok rokov prešiel výraznou literárnou premenou.
"Chodil som na Filozofickú fakultu a teda som poznal rôzne literárne smery, preto som aj často experimentoval - antiromány, existencializmus a podobne. Mám rád Tajovského, Kukučína a všetkých, ktorí sa vyznačovali jednoduchosťou svojich prozaických diel. A teda zistil som, že najťažšie sa píše najjednoduchšie," odhalil svoju literárnu premenu spisovateľ.
Medzi jeho dielami sa vyníma jeden z najlepších slovenských románov 20. storočia, národný epos, Tisícročná včela (1979), ktorý mapuje ságu rodu Pichandovcov podobnú životu či práci včiel v úli. Ide o epickú metaforu slovenského života, tisícročného trvania slovenského národa v často nie žičlivom historickom priestore.
"Tisícročná včela je, povedal by som, obraz Slovákov, lebo tisíc rokov sme istým spôsobom boli zaznávaní a Tisícročná včela je to preto, lebo včely spolupracujú v úli. To znamená, že istým spôsobom tam bola snaha udržať sa pri živote, byť kultúrnym a napriek všetkému zachovať si jazyk i kultúru, čo sa nám Slovákom nakoniec podarilo," priblížil Peter Jaroš, ktorý nad románom pracoval takmer desať rokov.
V roku 1983 napísal spoločne s Jurajom Jakubiskom scenár k rovnomennému filmu Tisícročná včela, pričom Juraj Jakubisko sa chopil aj réžie. Snímka sa stala divácky najúspešnejším slovenským filmom desaťročia. Film získal cenu Zlatý fénix na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach a bol nominovaný na filmového Oscara.
