Koktejl.sk
Bolek Polívka je otcom šiestich detí, z ktorých dve - Vladimír a Anna - sa vybrali v jeho hereckých stopách. Syn českej ikony prišiel počas leta do Bratislavy, kde sa uskutočnila premiéra romantickej komédie Po večierke. Vladimír Polívka je jedným z hlavných predstaviteľov snímky.
Film sa odohráva v prostredí tábora, no herec v rozhovore pre časopis Slovenka odhalil zaujímavý paradox. „Ja som klasické tábory nikdy nezažil. Ako chlapec som chodil skôr na športové sústredenia, ale pravý tábor s vedúcimi, ako ho vidíme vo filme Po večierke, ma obišiel. Práve vďaka filmu som však objavil čaro toho, o čo som vtedy prišiel,“ uviedol.
V romantickej komédii hrá manažéra Kráťu na pokraji úplného vyhorenia, ktorý vyhovie prosbe svojho chorého otca Miloša (Ondřej Pavelka) a rozhodne sa namiesto neho prevziať vedenie schátraného letného detského tábora, kam kedysi chodieval ako dieťa. Herec odhalil, že majú jednu vec spoločnú.
„Ja osobne som si prešiel obdobím veľkého psychického aj pracovného vyčerpania, kedy som bol naozaj na hrane, takže mi je Kráťov príbeh v mnohom veľmi blízky. Verím, že témy ako radosť zo života či hľadanie bezpečných miest v našom vnútri, ktoré nás robia šťastnými, sú blízke takmer každému,“ priblížil.
Aj keď Vladimír žije v Prahe a vyrastal v moravských Olšanoch, jeho korene a životné skúsenosti siahajú oveľa ďalej. Narodil sa vo Švajčiarsku, má francúzske občianstvo, študoval v kanadskom Montreale a istý čas žil aj vo Francúzsku. Napriek tejto pestrej medzinárodnej kombinácii má v otázke domova jasno.
„Domov je pre mňa tam, kde sa cítim dobre. Často sa ma pýtajú, prečo nežijem vo Francúzsku, keď mám francúzske občianstvo, alebo prečo som neodišiel do Kanady. Pravda je taká, že mám Česko veľmi rád. Rozumiem Čechom, poznám ich mentalitu, humor aj slabosti,“ vysvetľuje s tým, že je mu blízke byť tam, kde to pozná.
„Veľmi rád cestujem, ale práve preto, že sa potom môžem vracať domov,“ dodal. Možnosť žiť v rôznych kútoch sveta mu pomohla získať iný pohľad na život v našich končinách.
Keďže do Bratislavy zavítal pri príležitosti filmovej premiéry, reč padla aj na jeho vzťah k Slovensku. „Hoci som ročník 1989, a preto pre mňa pojem Československo nemá taký silný význam ako pre staršie generácie, mám veľmi rád slovenských ľudí a slovenské myslenie. Keď na Slovensku stretnete zaujímavého človeka, často je naozaj výnimočný. Obdivujem osobnosti ako Milan Lasica či Michal Vajdička,“ nešetril chválou herec.
Priznáva, že k Slovákom vždy cíti určitú blízkosť, ale všíma si aj spoločné neduhy oboch národov. „Česi aj Slováci majú jednu spoločnú vlastnosť. Radi sa sťažujeme na svoje pomery. Ja som však mal možnosť žiť aj inde a uvedomil som si, aké veľké šťastie v našich krajinách vlastne máme,“ zdôraznil Vladimír Polívka.
Koktejl.sk
