21. 11. 2026 o 13:00
TASR, mob, Koktejl

Magda Vášáryová odhalila praktiky v divadle za socializmu, spomenula Pavelekovú: Jasne sme vedeli, kto nás udáva

TASR, mob, Koktejl
Magdaléna Vášáryová a Magda Paveleková. Zdroj: TASR

Slávni herci boli v hľadáčiku ŠtB.

Slovenská herečka Magda Vášáryová (78) vo svojich spomienkach na divadelné prostredie počas komunistického režimu otvorene prehovorila o atmosfére plnej donášačov, ktorá im však nedokázala vziať entuziazmus a lásku k umeniu. Podľa jej slov pre podcast MINDSET, herci vždy jasne vedeli, kto ich udáva, pričom prekvapivo spomenula aj zosnulú kolegyňu.

„V divadle sme jasne vedeli, kto nás udáva. Ale Majda Paveleková († 84), ktorá bola ,obereštebáčka’, vždy prišla za nami s Milanom Kňažkom (81) a hovorí: ,Čo ste to zase povedali? Musela som vás z toho zase vytiahnuť‘,“ priblížila vtedajšie situácie. Divadlo aj napriek dobe vnímala ako veľmi demokratické a tiež trhové prostredie, kde platilo neúprosné pravidlo, že „kto nemá talent, tak ten to má ťažké.“

Rozdelenie síl na javisku bolo podľa herečky paradoxné, keďže menej nadaní jedinci zväčša vstupovali do komunistickej strany, zatiaľ čo tí talentovaní podľa jej slov zostávali mimo nej. „My sme hrali veľké role a oni nám robili také tie šteky,“ zhodnotila vtedajšie pomery s tým, že ju formovali dlhé debaty so špičkovými intelektuálmi a režisérmi, akými boli Miloš Pietor či Vladimír Strnisko.

Vášáryová priznáva, že hoci ich udával napríklad aj divadelný zvukár, neprikladali tomu veľkú váhu a najhorším trestom bolo, že ich občas „nepustili do Prahy s predstavením“. Ako dodáva na margo tohto obdobia, zásadné bolo nepoddať sa strachu. „Nenechali sme si nabúrať tú našu radosť zo života a radosť z tvorby. Čo bolo veľmi dôležité,“ zakončila.

Magda Vášáryová sa narodila 26. augusta 1948 v Banskej Štiavnici do učiteľskej rodiny. Otec bol stredoškolský učiteľ literatúry a matka vyučovala nemčinu. V roku 1971 absolvovala štúdium sociológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.

Ako herečka zaujala už vo veku 16 rokov v snímke Senzi mama (1964), ktorú režíroval Vladislav Pavlovič. O tri roky neskôr Stanislav Barabáš nakrútil svoje úspešné dielo, televíznu adaptáciu Dostojevského poviedky Krotká, ktorá získala Veľkú cenu Grand Prix, Zlatú nymfu na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carle v Monaku v roku 1968.

Hlavné úlohy v snímke stvárnili Ctibor Filčík a vtedy 19-ročná Magda Vášáryová. V roku 1967 stelesnila aj jednu z hlavných postáv v legendárnom filme Františka Vláčila Marketa Lazarová. Režisér Juraj Jakubisko ju zasa obsadil do svojich dnes už kultových filmov Zbehovia a pútnici, Vtáčkovia, siroty a blázni. Hlavné postavy stvárnila aj vo filmoch Radúz a Mahulena, Princ Bajaja, Rusalka či Krutá ľúbosť.

Ďalšími filmami, kde zarezonoval jej talent, boli snímky Tichá radosť alebo Južná pošta. Účinkovala aj v mnohých televíznych projektoch ako Úklady a láska, Statky zmätky, Straty a nálezy, Elektra či známy seriál Alžbetin dvor.

Do povedomia filmových fanúšikov sa hlboko zapísala aj vďaka hlavnej postave v snímke Jiřího Menzla Postřižiny. V príbehu podľa predlohy spisovateľa Bohumila Hrabala excelovala Magda Vášáryová po boku Jaromíra Hanzlíka, Jiřího Schmitzera či Rudolfa Hrušínského.

Známy americký režisér Jay Pakula chcel Magdu Vášáryovú obsadiť do snímky podľa adaptácie bestselleru Williama Styrona o hrôzach koncentračného tábora Sofiina voľba z roku 1982. Hlavnú úlohu, Poľku Sofiu Zawistowskú, stvárnila napokon Meryl Streep. Kamerovými skúškami na titulnú rolu prešla vtedy i slovenská herečka, ktorú presadzoval sám Styron.

V období rokov 1970-1989 pôsobila v Divadle na Korze, Divadle Nová scéna a tiež v Slovenskom národnom divadle (SND). Na začiatku 90. rokov minulého storočia prijala ponuku prezidenta ČSFR Václava Havla na funkciu veľvyslankyne ČSFR v Rakúsku. Vykonávala ju od apríla 1990 do januára 1993.

Bola iniciátorkou a zakladateľkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v Bratislave, ktorá začala činnosť 15. októbra 1993. Pôsobila v nej sedem rokov. V roku 2000 sa vrátila k diplomacii, keď zastávala post veľvyslankyne SR v Poľsku.

Od 21. februára 2005 zastávala funkciu štátnej tajomníčky Ministerstva zahraničných vecí SR. Po parlamentných voľbách v roku 2006 sa stala poslankyňou NR SR za stranu SDKÚ-DS, ktorej rady opustila 12. decembra 2013 a do nástupu tretej vlády Roberta Fica pôsobila v parlamente ako nezaradená poslankyňa.

V roku 1999 neúspešne kandidovala na post slovenskej hlavy štátu a v roku 2010 neuspela vo voľbách na post primátorky Bratislavy. V rokoch 2013 – 2022 bola predsedníčkou najstaršieho slovenského spolku žien Živena.

V roku 2017 získala v Košiciach na medzinárodnom filmovom festivale Art Film Fest cenu Hercova misia. Je sestrou nemenej známej herečky Emílie Vášáryovej. Jej manželom bol humorista, herec, textár a dramatik Milan Lasica, s ktorým mala dve dcéry.

Začnite diskusiu
Zdieľať
Prihláste sa na odber noviniek