Alarmujúce zistenie odborníkov: Dôsledky klimatickej zmeny sú najvýraznejšie v tejto časti Európy!

Úmrtnosť súvisiaca s horúčavami sa v rokoch 2015 - 2024 v porovnaní s obdobím rokov 1991 - 2000 zvýšila v priemere o 82 úmrtí na milión obyvateľov. Vyplýva to zo správy s názvom 2026 Europe Cities Report, ktorú v časopise The Lancet publikoval medzinárodný tím vedený Cathryn Tonneovou a Josém Chen-Xuom z inštitútu ISGlobal v Barcelone. Informovala o tom agentúra DPA.

Dôsledky klimatickej zmeny sú najvýraznejšie v južnej Európe. Výskumníci analyzovali 28 indikátorov súvisiacich so zdravím a klimatickou zmenou vo viac ako 800 európskych mestách. Vychádzali najmä z údajov Eurostatu, ktoré doplnili ďalšími zdrojmi.

Úmrtnosť spôsobená horúčavami sa v sledovanom období zvýšila až v takmer 99 percentách skúmaných miest. V západnej Európe, kam štúdia zaraďuje aj Nemecko, pripadalo v priemere o 64 úmrtí na milión obyvateľov viac ako v referenčnom období. V južnej Európe bol nárast výraznejší – v priemere o 132 úmrtí na milión obyvateľov, čo predstavuje zvýšenie o 161 percent.

Autori štúdie upozorňujú, že mestá majú pri zvládaní klimatickej zmeny významnú úlohu. Opatrenia na prispôsobenie sa a znižovanie emisií podľa nich môžu prispieť k vytváraniu odolnejších komunít, posilňovaniu miestnej ekonomiky a zlepšovaniu zdravia obyvateľov.

Rastúce teploty zároveň vytvárajú vhodnejšie podmienky pre šírenie infekčných ochorení, ktoré boli v minulosti klasifikované ako tropické, keďže komáre, ktoré ich prenášajú, sa v Európe čoraz viac šíria. Riziko prenosu horúčky dengue v európskych mestách vzrástlo v rokoch 2015 - 2024 v porovnaní s obdobím 1981 - 2010 v priemere o 111 percent. Najvýraznejší nárast zaznamenali mestá vo východnej Európe, kde dosiahol 369 percent. V západnej Európe predstavoval 159 percent. Podobný vývoj výskumníci zaznamenali aj pri vírusoch chikungunya a zika.

Zvyšuje sa tiež vystavenie obyvateľov dymu z lesných a iných plošných požiarov. Počet dní, počas ktorých boli obyvatelia miest vystavení toxickému dymu, vzrástol v rokoch 2003 - 2023 približne v desatine skúmaných miest, zatiaľ čo v štyroch percentách miest klesol. V celoeurópskom meradle išlo o nárast o sedem percent. Najvýraznejší rast zaznamenali mestá v južnej a východnej Európe.

Európske mestá sú zároveň vystavené rastúcej peľovej záťaži. V západnej Európe bola koncentrácia peľu brezy v rokoch 2015 - 2024 výrazne vyššia než v rokoch 1991 - 2000. V Berlíne vzrástla o 66 percent, v Bruseli o 82 percent. Vo východnej Európe nárast miestami presiahol 100 percent (v Budapešti o 137 a v Bratislave o 106 percent). Podobne vysoký nárast bol zaznamenaný aj v prípade peľu olív v Španielsku a peľu jelše vo východnej Európe.

Stromy pritom podľa autorov štúdie predstavujú jeden z dôležitých nástrojov na zmierňovanie dôsledkov klimatickej zmeny v mestách. Pomáhajú znižovať tepelný stres, zlepšovať kvalitu ovzdušia a podporovať psychickú pohodu obyvateľov.

Výsledky podľa autorov ukazujú, že klimatická zmena už nie je iba environmentálnym problémom, ale čoraz výraznejšie ovplyvňuje zdravie obyvateľov európskych miest. Opatrenia v oblasti adaptácie, zelene, ochrany pred horúčavami či prevencie infekčných ochorení preto môžu zohrávať významnú úlohu pri znižovaní zdravotných rizík.