Bývalý prezident Havel tušil, čo príde: Jeho slová spred rokov dnes znejú až desivo aktuálne

Rozdelenie Česko-Slovenska v roku 1993 vnímal vtedajší prezident Václav Havel ako svoj najväčší politický neúspech a skutočnosť, že sa mu nepodarilo presvedčiť politikov oboch krajín, aby k tomu nepristúpili, bral podľa jeho niekdajšieho poradcu Michaela Žantovského za svoje zlyhanie. Bývalý československý a neskôr český prezident, disident, dramatik a spisovateľ by sa v pondelok dožil 90 rokov. Osemnásteho decembra uplynie 15 rokov od jeho smrti. Žantovský, ktorý osem rokov šéfoval Knižnici Václava Havla (KnVH), naňho zaspomínal v rozhovore s pražskou spravodajkyňou TASR.

Bývalý prezident zohral podľa Žantovského kľúčovú rolu pri vytváraní českého ústavného systému a má zásadný podiel na tom, akú podobu má česká demokracia, zahraničná politika, bezpečnosť či pevné ústavné inštitúcie. Podotkol však, že aj Havel mal svoje slabosti a niekedy sa dopúšťal omylov. Najbolestnejšie podľa neho niesol tú časť prezidentského mandátu, keď sa napriek snahe o udržanie spoločného štátu rozpadla česko-slovenská federácia.

„Strávil na tom neuveriteľne mnoho času, jazdil po všetkých českých a slovenských hradoch a zámkoch a stretával sa tam so slovenskými, českými a federálnymi predstaviteľmi a presviedčal ich. Dokonca ich všetkých zvolal a na vlastnej chalupe im uvaril guláš a otvoril fľašu slivovice, aby sa mohli skutočne o tých veciach slobodne porozprávať. To, že sa to nepodarilo, niesol okrem iného aj ako svoje zlyhanie... A ak hovoríme o neúspechoch, toto asi považoval za svoj najväčší neúspech,“ myslí si jeho bývalý poradca.

Poukázal na to, že ani vo svete sa všetko nevyvíjalo podľa Havlových predstáv - že pravda a láska nezvíťazila nad lžou a nenávisťou a asi ani nikdy nezvíťazí, že svet je rozvrátenejší a nebezpečnejší než po konci studenej vojny. A hoci si Havel želal, aby to tak nebolo, zároveň pred tým varoval. Tieto varovania považuje bývalý šéf KnVH za prorocké.

V súvislosti s Havlom sa často hovorí o jeho odkaze. Podľa Žantovského spočíva v troch myšlienkových pilieroch, ktorými sú dôraz na aktivitu občianskej spoločnosti, princíp zodpovednosti jednotlivca nielen za svoj osud, ale aj za to, čo sa deje so svetom okolo neho, a presvedčenie, že zlu je nutné odporovať, hoci zrážka s ním môže byť veľmi nepríjemná. „V dnešnej situácii, keď na východ od nás prebieha konflikt, ktorý ohrozuje celú Európu, keď iný konflikt prebieha na Blízkom či Strednom východe, je to obzvlášť dôležité memento, ktoré nás ako jednotlivcov volá k tomu, aby sme tým hrozbám odporovali,“ podotkol.

Pri pohľade na súčasný svet by Havel podľa neho ťažko niesol polarizovanú spoločnosť, ktorá poznamenáva nielen Európu, ale aj Spojené štáty a ďalšie miesta. Pripomenul, že exprezident počas svojho života vyzýval na spoločenský dialóg, toleranciu a vzájomné porozumenie. Zrejme by sa tiež zamýšľal nad fenoménom umelej inteligencie a hrozby nekontrolovanej technológie, myslí si Žantovský.

O spomínaný Havlov odkaz sa roky starala Knižnica Václava Havla, ktorú v roku 2004 spoluzaložila jeho manželka Dagmar. Po vyostrených sporoch, ktoré vznikli pre nespokojnosť s vedením, knižnica v doterajšej podobe skončila. Žantovský to považuje za „tragickú udalosť“.

„Tá strata je do istej miery nenahraditeľná, pretože knižnica mala za sebou 21 rokov opatrovania historickej pamäti o odkaze Václava Havla, zhromaždila nesmierne množstvo dokumentov, zhromaždila okolo seba veľké množstvo mladých ľudí, ktorí navštevovali jej programy, vykonávala intenzívnu vzdelávaciu činnosť na takmer 2000 českých školách a šírila odkaz a meno Václava Havla aj v zahraničí... A je škoda, že toľko práce vyšlo nakoniec navnivoč,“ dodal český diplomat, bývalý politik, prekladateľ a publicista, ktorý inštitúciu viedol v rokoch 2015 až 2023.

Nedožité 90. narodeniny bývalej hlavy štátu v Česku v priebehu celého roka pripomínajú rôzne udalosti. Uskutočnili sa mnohé výstavy, konajú sa besedy, čítania či koncerty. V októbri bude mať na Pražskom hrade premiéru Havlova jednoaktovka Varování, ktorú rozpísal v roku 1977 pod názvom Šeřík. Objavená bola v roku 2014 a až tento rok ju do finálnej podoby dopracoval dramatik a režisér Jiří Havelka. Havlova slávna esej Moc bezmocných sa zas stala motívom rovnomennej divadelnej hry mladých českých a slovenských amatérskych hercov o hľadaní hlasu mladej generácie v dnešnej dobe. Inscenácia vznikla v koprodukcii Národného divadla (ND) v Prahe a Slovenského národného divadla (SND), kde bude mať premiéru 8. a 9. októbra.