Šokujúce odhalenie Dagmar Havlovej o živote s prezidentom Havlom († 75): Bola som zdevastovaná...

Pred pár dňami bola v českých kinách premiéra dokumentárneho filmu a bývalom českom prezidentovi, Václavovi Havlovi (†75), Tady Havel, slyšíte mě?, na ktorej sa okrem mnohých iných zúčastnila aj naša prezidentka Zuzana Čaputová s partnerom Jurajom Rizmanom. Na filme spolupracovala jeho manželka, bývalá prvá dáma a herečka Dagmar Havlová (70), ktorá o tvorbe prehovorila v relácii Showtime.

"Ja som bola zvyknutá, že sme s manželom všetko konzultovali, o všetkom sa radili, diskutovali. Hovorili sme si všetko a pre mňa osobne, som s ním prežila veci, ktoré ma akoby vzniesli do neba šťastím, ale aj hrozné prepady toho smútku a tých, povedala by som chmúr, depresií. A ten včerajší film som samozrejme videla v priebehu tých strihov a nechala som tam teda všetky zábery, kde vyzerám strašne, aby ľudia videli, ako to bolo, keď bol chorý," vyznala na úvod svoje pocity Dagmar.

Aj po ukončení funkčného obdobia stále pracoval. "Václav vlastne pokračoval v tom, čo robil na hrade. Mali sme ísť do Paríža a oni mu urobili minútovník stretnutí. Tak som sa vzbúrila, pretože už som chcela aj hrať divadlo, v čom ma povzbudzoval, aby som hrala divadlo na jednej strane. A na druhej strane som nechcela, aby sme sa tajne žmolili pod stolom, keď sme sa držali za ruky. Ale aby sme si mohli sadnúť napríklad na tom Martour na vínko a držať sa, objímať sa a prechádzať sa spolu. No a po tomto som veľmi túžila. Takže mi to tam vlastne všetko pripomenulo tú dobu šialenú," spomínala.

Potom však prišlo veľmi ťažké obdobie. "Áno, boli tam zábery, ktoré nikdy neboli publikované. Ja som o nich nehovorila, nikto o nich nehovoril, keď Václav v Amerike dostal malú mozgovú mŕtvicu. Bolo to strašne náročné a už sme počítali teda, že to dopadne fatálne. A on sa teda z toho dostal, zaplať Pán Boh, ale hneď pokračoval v tej rýchlosti toho života a v tom pití piva. Tak ja som s tým nesúhlasila, pretože som chcela, aby bol čo najviac zachovaný, pretože by mi chýbal, čo sa teda tiež potvrdilo, že mi chýba a ako sa ukazuje, tak nie iba mne," zhodnotila s odstupom času Dagmar.

Opakované pozeranie filmu však prinieslo iné pocity. "V tej druhej, musím povedať, projekcii, tak som sa úplne zložila. To bolo pre mňa strašne silné. No a včera som sa na to už pozerala, pretože som tam bola s dcérou a s vnučkami, tak som sa skôr na to pozerala tak, oni ma nemohli spoznať, ako som bola zdevastovaná. Pretože ja som napríklad v tej Amerike týždeň nespala, že som tam s ním spala, opretá o neho a komunikovala s Madeleine (americká diplomatka a politička s českými koreňmi, pozn. red.),a s lekármi," opísala najťažšie obdobie a pokračovala.

"A ten vnem zo včerajška, je to paradoxné, ale ten vnem. Áno, urobili z toho krásny film a ja už som tak rada, že tu toto obdobie, ktoré som prežila vlastne po nemocniciach a v strašnom strachu a v nespavosti, tak že mám za sebou. Je to smutné, ale je to tak," dodala so smutným tónom a trpkým úsmevom na perách.