Koktejl.sk
Vo veku 87 rokov zomrela 23. septembra talianska filmová ikona Claudia Cardinale. Patrila k hviezdam strieborného plátna, ale tiež k symbolom pôvabu a krásy. Popri nespornom fyzickom pôvabe však prejavila aj veľkú mieru hereckého talentu. Jej charizmatická osobnosť dodávala každej filmovej postave výnimočnosť. Sľubne rozbehnutú kariéru jej ale mohlo narušiť neplánované tehotenstvo, píše magazín Hello!
V októbri 1958 priviedla na svet syna Patricka (66). Jeho počatie však bolo spojené s tragickou udalosťou. Herečka v minulosti priznala, že bola znásilnená. „Bolo to hrozné, ale tým najkrajším, čo z toho vzišlo, je môj úžasný Patrick,“ uviedla. Cardinale sa rozhodla vychovávať syna sama, no vzhľadom na rozbiehajúcu sa kariéru a na radu producenta a neskôr aj partnera Franca Cristaldiho i rodiny vyrastal Patrick u jej rodičov.
V tajnosti ho porodila v Londýne a dlhé roky ho verejnosť poznala ako jej brata. Až keď mal osem rokov, Cardinale sa rozhodla zverejniť pravdu a chlapček sa dozvedel o svojom pôvode. Neskôr ho Cristaldi adoptoval a prijal jeho priezvisko. Jeho biologickým otcom mal byť zámožný Francúz, ktorý bol herečkou posadnutý a nalákal ju do svojej vily pod zámienkou večierka.
Claudia Cardinale sa narodila 15. apríla 1938 v La Goulette v Tunisku. Jej otec pochádzal zo Sicílie, matka mala francúzsko-taliansky pôvod, rodina však už štvrtú generáciu žila v Tunisku. Počas druhej svetovej vojny bolo Tunisko pod francúzskym protektorátom, takže na Claudiu ako Talianku jej spolužiaci zazerali – keďže Taliansko bolo spojencom hitlerovského Nemecka. Vyštudovala lýceum a než sa stihla pripraviť na učiteľskú dráhu, ktorú chcela nastúpiť, vyhrala v roku 1957 miestnu súťaž krásy.
Medzi hosťami slávnostného vyhlásenia bol aj zástupca talianskeho filmu, ktorý ju pozval na filmový festival do Benátok. Tam budúcu herečku objavil producent Franco Cristaldi, ktorý s ňou podpísal sedemročnú zmluvu. Herecké vzdelanie získala neskôr na rímskej vysokej filmovej škole Centro Sperimentale di cinematografia. Vzápätí dostala mladá a neskúsená herečka prvú ponuku zahrať si vo filme Maria Monicelliho Omyl neplatí (1958), a to po boku talianskych populárnych hercov Marcella Mastroianniho či Vittoria Gassmana.
Ujal sa jej producent Franco Cristaldi, ktorý však podriadil život mladej filmovej hviezdy tvrdým pravidlám a takmer izolácii od okolitého sveta. Producentská zmluva upravovala množstvo ďalších detailov – Claudia nesmela pribrať ani si ostrihať vlasy. Neskôr sa stala producentovou utajovanou manželkou, hoci ich spájal len občiansky sobáš v USA, ktorý v Taliansku neplatil. Na druhej strane Claudia Cardinale nemala núdzu o herecké príležitosti.
Režisér Luchino Visconti ju obsadil do filmu Rocco a jeho bratia, kde bol jej hereckým partnerom Alain Delon. V roku 1962 jej Philippe de Broca ponúkol rolu v romantickej historickej komédii Cartouche, kde pre zmenu vytvorila pár so Jeanom-Paulom Belmondom. Tri zásadne odlišné herecké príležitosti a rozdielne filmy jej priniesol rok 1963.
Federico Fellini ju obsadil do svojho excentrického filmu 8 1/2, vďaka čomu herečka zažila ako vznikajú dialógy priamo na scéne počas nakrúcania. V historickom Gepardovi jej Visconti zveril hlavnú rolu realistickej, tvrdohlavej Angeliky. Tretím filmom bola komédia Ružový panter, na ktorú režisér Blake Edwards nadviazal celou sériou pokračovaní – v nich však bol už hlavnou hviezdou Peter Sellers.
Jednou z najlepších úloh herečky bola postava Mary vo filme Bubovo dievča. Získala za ňu prvé veľké ocenenie - Striebornú stuhu pre najlepšiu herečku v roku 1965. V roku 1968 sa Claudia Cardinale objavila v legendárnom westerne Sergia Leoneho Vtedy na Západe. Jej osobný príbeh vstúpil do ďalšieho dejstva: Rozišla sa s despotickým partnerom a producentom, synovi povedala pravdu o jeho pôvode a napokon v roku 1975 stretla režiséra Pasquala Squitieriho, ktorý sa stal jej novým druhom.
V 80. rokoch už v zrelšom veku, nakrútila niekoľko pozoruhodných filmov – kriminálnu drámu Salamander s Francom Nerom v hlavnej úlohe, snímku Fitzcarraldo či v tom istom roku divácky obľúbenú komédiu Darček, kde bol jej partnerom Pierre Mondy. S Linom Venturom sa stretla vo filme Drsný chlapík. Okrem filmu začala v roku 2000 účinkovať aj v divadle.
Za celoživotné dielo herečke udelili v roku 1990 na festivale v Montreale Cenu za výnimočný prínos svetovej kinematografii, v roku 1996 získala čestného Cézara a v roku 2002 čestného Zlatého medveďa. V roku 1999 sa stala nositeľkou francúzskeho Radu Čestnej légie. Na Art Film Feste v roku 2014 si prevzala ocenenie Hercova misia a pripevnila mosadznú tabuľku so svojím menom vo Festivalovom parku v Trenčianskych Tepliciach.
Koktejl.sk
