Na začiatku mája oslávila Jiřina Bohdalová 93. narodeniny a pogratulovať jej prišli nielen kolegovia a ďalšie známe tváre, ale aj o 12 rokov mladšia sestra Jaroslava, ktorá od roku 1968 žije vo Švédsku. Napriek chatrnému zdraviu priletela bez väčších problémov, a aj keď sa zle pohybuje, s pomocou chodítka všetko zvládla, píše sedmicka.cz. FOTO nájdete v galérii!
Ich otca zatkla ŠtB
Legendárna česká herečka sa narodila 3. mája 1931 v Prahe. Jej otec František Bohdal bol truhlár a matka Marie Bohdalová pracovala ako slúžka, no zároveň bolo jej vášňou ochotnícke divadlo. K herectvu odmalička viedla aj svoju dcéru.
Po maturite v roku 1949 pracovala Jiřina Bohdalová prechodne ako učiteľka v Ostrave. Tu sa zoznámila so svojím neskorším manželom, s ktorým mala dcéru Simonu Stašovú (69). To bol dôvod prečo musela prerušiť štúdium herectva. Navyše v roku 1954 jej otca zatkla Štátna bezpečnosť (ŠtB) a súd mu vymeral 15-ročný trest. Vo väzení strávil nakoniec šesť rokov. Začínajúca herečka sa musela starať o matku, sestru i dcéru, navyše aj ju ŠtB vypočúvala a prenasledovala.
Neskôr sa Jaroslava starala o neter Simonu, pretože Jiřina musela natáčať. Na nátlak otca v roku 1968 emigrovala, dostala švédsky pas a v severskej krajine pracovala ako optička.
Zvládla drámu i komédiu
Napriek prekážkam v roku 1957 ukončila Jiřina Bohdalová štúdium Divadelnej fakulty Akademie múzických umění. Jan Werich ju angažoval vo svojom Divadle ABC, herečka to však pripisuje skutočnosti, že sa dozvedel o jej problémoch so štátnou mocou. „Myslím si, že mi najprv ponúkol angažmán, aby urobil dobrý skutok. A až neskôr, keď sa o mne prekrásne vyjadroval, zrejme pochopil, že spojil oboje – pomoc mne i môjmu talentu,“ povedala Bohdalová v rozhovore pre Český rozhlas. Od roku 1967 sa jej domovskou scénou stalo pražské Divadlo na Vinohradech.
Pred kamerou sa Jiřina Bohdalová maminou zásluhou prvý raz ocitla v roku 1937 v nedokončenom detskom filme Pižla a Žižla na cestách – zachovali sa z neho len nezostrihané nemé torzá. Na plátne sa objavovala aj v ďalších rokoch, napríklad v komédii Zlaté dno (Vladimír Slavínský, 1942), v ktorej hral hlavnú rolu Vlasta Burian. Prvé väčšie herecké príležitosti sa začali objavovať až v 50. rokoch.
Svoj komediálny talent mohla predviesť v komédii Florenc 13:30, ktorú v roku 1957 nakrútil Josef Mach. Len počas roku 1961 hrala napríklad v jedenástich snímkach. Až v roku 1963 však získala hlavnú rolu – vo dvojici s Jiřím Sovákom – v známej komédii Martina Friča Král Králů. Frič jej o rok neskôr ponúkol titulnú rolu aj v dráme Hvězda zvaná Pelyněk. Opäť komediálnu postavu ostýchavej mladej dámy si zahrala vo filme Jiřího Krejčíka Čintamani a podvodník nakrútenom podľa poviedok Karla Čapka.
Do konca 60. rokov sa Jiřina Bohdalová stala jednou z najobľúbenejších a najobsadzovanejších českých herečiek. A práve v tomto čase ju Zdeněk Podskalský obsadil do jednej z najúspešnejších českých komédií všetkých čias. V jeho legendárnych Světákoch si zahrala spolu s Jiřinou Jiráskovou a Ivou Janžurovou trojicu žien zvádzajúcich „fasádnikov“ v podaní Jana Libíčka, Vlastimila Brodského a Jiřího Sováka.
Mimoriadne úspešný bol pre Bohdalovú aj rok 1970: Zaskvela sa v komédii Oldřicha Lipského „Čtyři vraždy stačí, drahoušku“. So svojím vtedajším manželom Radkom Brzobohatým predviedla ozajstný herecký koncert v politickej dráme Ucho, ktorú nakrútil Karel Kachyňa a ktorá na prahu normalizačnej éry okamžite putovala do trezoru. V televíznom filme Františka Filipa Kat nepočká tiež presvedčivo stvárnila tragický osud herečky Anny Letenskej, ktorú počas 2. svetovej vojny zatklo gestapo.
Čoraz častejšie sa Jiřina Bohdalová objavovala v televíznych filmoch i seriáloch (v roku 1975 to bol napríklad seriál Chalupári), spoločne s Vladimírom Dvořákom sa pravidelne prihovárala divákom ako konferenciérka zábavnej relácie Televarieté. Nezabudnuteľné sú jej „manželské“ scénky s Vladimírom Menšíkom. Popri televíznej zábave sa jej parketou stali aj večerníčky, v ktorých prepožičala hlas celej plejáde postavičiek – aj keď sa neskôr herečka posťažovala, že dabovanie „panrdláčikov“ jej zničilo hlasivky.
Dôležitými ľuďmi jej života ostávajú rodičia. „Mala som vynikajúcich rodičov, na ktorých spomínam dodnes, vraciam sa k nim. Keď mám nejakú bolesť, tak im to poviem a verím, že nado mnou držia ruku a síce mi nemôžu odpovedať, ale viem, že ma počuli,“ zdôverila sa jubilantka Jiřina Bohdalová.