Ak by sa parlamentné voľby konali na prelome augusta a septembra, víťazom by sa stala strana Smer-SD s mimoriadne tesným náskokom pred hnutím Progresívne Slovensko. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý zrealizovalo Centrum sociálnych výskumov pri Infostate.
Obyvatelia Slovenska v ňom odpovedali na otázku, komu by odovzdali svoj hlas, ak by sa voľby do Národnej rady SR konali už nasledujúcu sobotu. Výsledky naznačujú vysokú mieru roztrieštenosti politickej scény, keďže päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti by prekročilo deväť politických subjektov.
Samotný súboj o prvé miesto je podľa aktuálnych dát veľmi vyrovnaný. Najväčšiu podporu by získala strana Smer - sociálna demokracia, ktorú by volilo 18,7 percenta voličov. Na krk jej dýcha opozičné hnutie Progresívne Slovensko s podporou 18,2 percenta. Tieto dva subjekty si tak udržujú jasný náskok pred zvyškom politického spektra.
S výraznejším odstupom nasleduje na treťom mieste hnutie Republika, ktorému by svoj hlas odovzdalo 9,9 percenta opýtaných. Dvojciferný výsledok sa nepodarilo dosiahnuť už žiadnej ďalšej strane, no o mandáty by sa podelilo ďalších šesť subjektov.
Štvrtú priečku by obsadilo Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) so ziskom 8,8 percenta hlasov, tesne nasledované stranou Sloboda a Solidarita (SaS), ktorú by podporilo 8,4 percenta voličov.
Do poslaneckých lavíc by si sadli aj zástupcovia koaličnej strany Hlas s výsledkom 7,4 percenta, opozičného Hnutia Slovensko s podporou 6,9 percenta a mimoparlamentných Demokratov, ktorým prieskum nameral 5,9 percenta. Zoznam úspešných strán uzatvára Aliancia, ktorá by s rovnými piatimi percentami tesne prekročila brány parlamentu.
Naopak, pred bránami zákonodarného zboru by ostalo viacero známych politických značiek. Potrebnú päťpercentnú hranicu by neprekročila napríklad vládna Slovenská národná strana (SNS), ktorej by dalo dôveru len 3,2 percenta respondentov. Neuspela by ani strana Právo na pravdu so ziskom 3,5 percenta, hnutie Sme rodina s 2,2 percentami či Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, ktorých by volilo chabých 1,5 percenta opýtaných.
Svoju účasť na voľbách deklarovalo celkovo 66,4 percenta populácie, pričom 31,8 percenta by sa volieb zúčastnilo s určitosťou a ďalších 34,6 percenta by k urnám prišlo pravdepodobne. Zber dát sa uskutočnil v dňoch od 31. augusta do 4. septembra na reprezentatívnej vzorke 1095 respondentov formou osobných rozhovorov.
