Legenda českého hokeja sa v Rusku nakazila krutou chorobou: Jeden náraz a mohol umrieť!

Písala sa sezóna 2004/05 a najlepšia hokejová liga sveta zažívala lockout. Hráči z NHL si hľadali angažmány v Európe a výnimkou nebol ani Patrik Eliáš (47). Český hokejista začal ročník najskôr v Znojme, no potom prišla ponuka z ruského Magnitogorska, kde takmer prišiel o život.

„Neviem, kde som to mohol dostať, ale tá choroba prišla a vôbec nebola jednoduchá. Veľmi mi ovplyvnila nielen moju športovú kariéru, ale aj život,“ začal svoje rozprávanie pre program 13. komnata v roku 2021. Problémy sa začali na jednom z tripov, keď sa Eliáš necítil dobre a tím nevedel, čo s ním je.

„Zo dňa na deň mi bolo horšie a horšie. Prestal som jesť, piť... po všetkom som zvracal. Stupňovala sa aj bolesť hlavy. Dali mi len ‚kapačku‘ niekde na háčik v šatni a takto ma tam liečili,“ pokračoval český hokejista. Mal šťastie, že ho neposlali na ľad. V tej dobe mal už tak napuchnutú pečeň, že stačil jeden náraz, praskla by mu a on by zomrel.

Po návrate z tripu putoval Eliáš okamžite do magnitogorskej nemocnice, kde prvú noc strávil na chodbe, pretože ho nemali kam dať. „Počul som len zvuky, krik... ani neviem na akom oddelení som bol. Každý deň mi chodili brať krv a trvalo asi 3-4 dni kým prišli s výsledkom, že mám žltačku,“ povedal dvojnásobný držiteľ Stanleyho pohára a pokračoval.

„Druhú noc ma dali do nejakej miestnosti, kde bol obrovský hrniec, aké vídate na zabíjačkách. V ňom boli naberačky a keď som sa do neho pozrel, že čo to tam je, pretože to smrdelo, tak tam bola krv. Ja neviem, asi to dávali potom do sáčkov... No strašné,“ opísal pobyt v ruskej nemocnici.

Pre rodáka z Třebíča bola najhoršia bolesť hlavy, akú ešte v živote nezažil, a opuchnutá pečeň, ktorá mu tlačila na všetky orgány. Poškodený orgán však začal produkovať nejakú chemikáliu, čo putovala do mozgu, otupovala ho a začal mu napúchať aj ten. Patrik odtiaľ musel ísť okamžite preč a tak mu vtedajšia priateľka (dnes manželka Petra, pozn. red.) a blízki priatelia začali vybavovať špeciálny infekčný letecký transport do Česka, ktorý si musel hradiť sám. „Bola to moja najlepšia investícia v živote,“ dodal po rokoch s úsmevom.

V pražskej nemocnici mu urobili hneď všetky testy a jeho partnerke nepriniesli lekári pozitívne správy. Hoci mal žltačku typu A, všetky hodnoty boli ako pri type C a v niektorých prípadoch sa šplhali do smrteľných čísel. Dodnes s nimi drží Eliáš vo Fakultnej nemocnici Bulovka rekord. „Petre hneď povedali, že s takýmito výsledkami, to nie je typická hepatitída typu A, ale je to nejaké zmutované,“ vysvetľoval v šou Českej televízie.

„Doma dostával potrebnú liečbu, no jeho stav sa neustále zhoršoval. Hodnota ALT, čo je jeden z tých pečeňových testov, je 150 a u normálneho človeka je 0,8. Doktori mi na rovinu povedal, že ma nechcú strašiť, ale s takýmito výsledkami, tam zatiaľ ešte nikto neprežil. Patrikovi zlyhávala pečeň a poslednou možnosťou bolo nasadenie obrovských dávok steroidov, aby nákazu zastavili. Ak by sa to nepodarilo, zostávala už iba transplantácia,“ zverila sa manželka Petra, ktorá v tom čase začala s Patrikom chodiť.

Hoci sa Eliášovi poradilo po dlhých mesiacoch z choroby dostať, hrozilo, že jeho kariéra sa skončí. Hoci už nebol v ohrození života, robiť to, čo mal rád stále nemohol a začal si klásť otázku, či sa má k profesionálnemu hokeju ešte vrátiť. „Keď šiel do Ruska, lúčila som sa s chlapom ako hora a teraz som si odvážala chlapca, ktorý mal o 16 kilo menej, bol stále neuveriteľne žltý a zastavil sa na každom treťom schode,“ priznáva Petra.

Po prekonaní choroby bol Eliáš bez kontraktu, no New Jersey Devils mu dali šancu a podpísali s ním zmluvu aj napriek tomu, že nebolo vôbec isté, či v novej sezóne nastúpi. Po polroku sa začal vracať do kondície. Odhodlanie a tvrdá práca ho vrátila nielen k „diablom“, kde strávil ďalších 10 rokov, ale aj do reprezentácie.

V roku 2005 ušiel legendárny hokejista hrobárovi z lopaty a vtedy sa rozhodol, že ak to všetko dobre dopadne, tak to musí niekde vrátiť. „Keď som sa ho spýtala ako to myslí, tak mi povedal, že bude niekde pomáhať, robiť charitu, alebo ničo vymyslí,“ zakončila manželka.

Onedlho začal spolupracovať s UNICEF a chodí do najchudobnejších krajín sveta. Snaží sa pomáhať miestnym deťom so zaistením pitnej vody, vzdelaním či očkovaním. Patrik Eliáš sa nakoniec stal ambasádorom UNIFECu, ktorý dokonca vlastnými rukami pomáhal postaviť školu na predmestí Belize.

Eliáš odohral v NHL za 18 sezón celkovo 1402 zápasov, všetky v drese New Jersey Devils. V základnej časti nastúpil na 1240 zápasov a získal v nich 1025 bodov. Z českých hokejistov nazbieral v zámorskej profilige viac bodov len Jaromír Jágr.

Posledný zápas hokejovej kariéry odohral takmer pred rokom, 9. apríla 2016. Pre problémy s kolenom sa však do hokejového kolotoča nedokázal vrátiť. Eliáš vyhral Stanleyho pohár v rokoch 2000 a 2003 a dvakrát bol vo finále. Darilo sa mu aj na medzinárodnej scéne, keď štartoval na štyroch majstrovstvách sveta a na rovnakom počte olympijských turnajov.

Na MS získal dve bronzové medaily a rovnaký lesk má aj jeho cenný kov zo ZOH 2006. V klube New Jersey Devils, ktorý ho draftoval v roku 1994 z 51. miesta, sa stal legendou a bol mu verný po celú kariéru.

Účinným prostriedkom pred vznikom vírusovej hepatitídy typu A, teda žltačky typu A je očkovanie. Ďalšou účinnou prevenciou sú dôkladná hygiena rúk, vysoký hygienický štandard bývania, hromadné zásobovanie obyvateľstva zdravotne bezpečnou pitnou vodou z kontrolovaných vodovodov či zabezpečenie kanalizácie. Uviedla to vedúca Sekcie epidemiológie a pripravenosti na pandémie Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Adriana Mečochová.

„Očkovanie je dôležité vzhľadom na lokálne epidémie žltačky typu A. Takéto epidémie sa cyklicky opakujú cca každých štyri až päť rokov. Význam očkovania narástol aj vzhľadom na záujem o cestovanie do exotických destinácií so zníženým hygienickým štandardom,“ priblížila.

Ozrejmila, že očkovanie proti žltačke typu A je odporúčané vzhľadom na riziko ochorenia konkrétneho jednotlivca. Zaočkovať by sa podľa jej slov mali napríklad osoby pred plánovanou cestou do krajín s nízkou sociálno-ekonomickou a hygienickou úrovňou a vysokou cirkuláciou vírusu v populácii.

Rovnako tiež deti vo veku dvoch rokov žijúce v miestach s nízkym sociálno-hygienickým štandardom. Očkovanie sa odporúča aj osobám dispenzarizovaným pre chronické ochorenie pečene, pacientom s hemofíliou a inými poruchami zrážanlivosti krvi či zamestnancom v potravinárstve. „Pre vybrané profesie je očkovanie proti žltačke typu A povinné,“ podotkla Mečochová.

Očkovanie je podľa jej slov bezpečné. „Len zriedkavo je sprevádzané malými lokálnymi a celkovými reakciami, ako sú prechodná bolestivosť v mieste vpichu, začervenanie, vyrážka, mierne zvýšená teplota, vzácne únava a pocit na zvracanie,“ doplnila.

Zdravotné poisťovne podľa nej ponúkajú príspevok na odporúčané očkovanie proti žltačke typu A, prípadne na kombinovanú vakcínu proti žltačke typu A a B. „Dostupnosť a konkrétne podmienky získania príspevku si overte u svojej poisťovne,“ povedala.