Koktejl.sk
Neurológovia zo Švédska a Spojeného kráľovstva sa vo svojej štúdii zamerali na tzv. tretie oko a dospeli k záveru, že jeho pozostatky sa v ľudskom tele nachádzajú dodnes. Nejde však o skutočné komorové oko, ale tretím okom je epifýza (šuškovité teliesko), ktorá sa ukrýva vo vnútri mozgu a pomáha regulovať spánok.
Podľa výsledkov zverejnených v časopise Current Biology vzdialení predkovia človeka využívali svetlocitlivú štruktúru uprostred hlavy približne pred 500 miliónmi rokov. Podľa vedcov vtedajšie bezstavovce postupne pri živote pod zemou stratili bežné oči a viac sa spoliehali práve na tento orgán.
Dnes už epifýza sama svetlo vnímať nemôže, keďže je uložená v strede mozgu. Stále však prijíma informácie o svetle a tme prostredníctvom očí a pomáha riadiť biologické procesy. Orgán produkuje hormón melatonín, ktorý telu signalizuje, že nastal čas odpočinku. Tým prispieva k regulácii cirkadiánneho rytmu, teda približne 24-hodinového cyklu organizmu.
„Potreba vedieť, aká je denná doba alebo kde je hore a dole, ak ste v hlbokej vode, nezmizla. Domnievame sa preto, že pred mnohými miliónmi rokov došlo k strate pôvodných očí, ale pôvodné stredové oko zostalo, pretože práve v tejto rozlišovacej schopnosti bolo dobré,“ uviedol vedúci výskumu Thomas Baden. Autori tvrdia, že výsledky menia doterajší pohľad na vývoj tohto orgánu a naznačujú, že ľudská sietnica a epifýza majú spoločný evolučný pôvod.
Koktejl.sk
