Koktejl.sk
Alan Hamel tvrdí, že mu jeho zosnulá manželka Suzanne Somers neustále posiela odkazy zo záhrobia. 88-ročný muž, ktorý sa stal vdovcom v októbri minulého roka, kedy Suzanne prehrala boj s rakovinou, pevne verí, že na neho manželka čaká a že mu dáva znamenie.
„Som s rodinou v kuchyni a zrazu sa v audio systéme ozve Suzannina obľúbená pieseň; audio systém ani nebol zapnutý. Je to latinskoamerická pieseň a napísal a spieva ju niekto, o kom nikto nikdy nepočul. Je to pieseň, na ktorú sme tancovali v kuchyni. Jednoducho sa pustila sama od seba. A keď skončila, audio systém zostal vypnutý,“ podelil sa o prvý náznak.
„Neskôr toho dňa sa sám od seba spustil krb. Vydržal svietiť asi hodinu a potom sa vypol. Jedného dňa k nám do domu priletel kolibrík. Priletel k nášmu malému raňajkovému kútiku, kde je fotografia Suzanne a mňa, na ktorej sa na seba pozeráme. Kolibrík sa vznáša medzi našimi dvoma tvárami. Potom vzlietne a sadne si na fotku. O niekoľko týždňov neskôr som otvoril všetky dvere a okná a uvidel som rovnakého kolibríka - všetci majú veľmi výrazné sfarbenie. Pristúpil som k nemu a natiahol ruky. Kolibrík mi skočil do dlaní a schoval si nožičky. Cítil som len jeho bruško. Cítil sa v bezpečí,“ pokračoval Alan v rozhovore pre Fox News Digital.
So Suzanne sa brali v roku 1977 a do konca jej života mali veľmi vrelý vzťah. „Keď idem večer do postele, v čase, keď ešte človek nespí, tak vtedy naozaj cítim Suzanninu prítomnosť do tej miery, že je to hmatateľné. Spomínam si, že raz v noci som si bol taký istý, že je so mnou v posteli. Natiahol som sa k nej, aby som to skontroloval, a ona tam samozrejme nebola. Telo odhadzujeme, ale dušu máme stále. Duša je energia. A ja musím veriť, že nachádza dimenziu alebo rovinu, ktorej nerozumieme. Verím, že existuje posmrtný život. Verím, že keď príde môj čas odísť, Suzanne na mňa bude čakať,“ dodal Hamel.
Koktejl.sk
