Novinky i stredoveké prvky korunovácie kráľa Karola III.: Toto sa odohrá mimo zrakov ľudí!

Tým všetkým bude sobotňajšia korunovácia britského kráľa Karola III., pri ktorej panovník vo Westminsterskom opátstve v Londýne odprisahá vernosť Bohu a sľúbi, že bude spravodlivo vládnuť ľuďom v Británii i jej zámorských teritóriách. Ceremoniál s tisícročnou tradíciou prinesie pre túto príležitosť množstvo zmien, ktoré podľa komentátorov odrážajú premeny britskej spoločnosti a aktuálnu pozíciu monarchie v domácej i zahraničnej politike.

Veľkolepá korunovácia hlavy štátu, akú prinesie tento víkend, Európa už dlho nezažila. V Spojenom kráľovstve sa naposledy odohrala pred 70 rokmi, keď začínalo dlhé panovanie kráľovnej Alžbety II. Jej syn Charles sa stal kráľom vlani 8. septembra, keď jeho matka zomrela vo veku 96 rokov. Korunováciu na výkon svojej funkcie nepotrebuje, ceremoniál je však považovaný za symbolické potvrdenie puta so štátom a anglickou cirkvou.

"Myslím, že najjednoduchšie je na ňu (na korunováciu) nazerať prizmou svadby," povedal v rozhovore s ČTK odborník na britské korunovácie George Gross z londýnskej univerzity King 's College. "Zahŕňa sľuby a prísahu, svedkov, prsteň a je to istá podoba zmluvy. To je podľa mňa jej účel, "vysvetlil.

Prvýkrát sa korunovácia vo Westminsterskom opátstve konala v roku 1066, keď na trón zasadol Viliam I., známy tiež ako Viliam Dobyvateľ. Ceremoniál sa odvtedy neustále vyvíja a tento rok bude napríklad druhýkrát prenášaný naživo televíznymi kamerami, kľúčové momenty ale po stáročia zostávajú. Podľa Grossa vychádza z dokumentu z konca 14. storočia, ktorý je akýmsi "súpisom pravidiel" korunovácie.

Karol III. v sobotu po príchode do opátstva absolvuje symbolické "uznanie", pri ktorom prítomní potvrdia, že ho považujú za právoplatného panovníka. Ďalším hlavným krokom je prísaha, ktorá sa z veľkej časti venuje ochrane "zákonov božích" a výkonu funkcie hlavy anglikánskej cirkvi. Taktiež však zahŕňa sľub presadzovať "právo a spravodlivosť" a vládnuť národom v Británii a jej bývalých kolóniách "v súlade s ich príslušnými zákonmi a zvykmi".

Potom prichádza na rad pomazanie, čiže podľa Grossa "najposvätnejší z posvätných" momentov. Rovnako ako v roku 1953 sa odohrá mimo zrakov verejnosti, keďže nad korunovačným kreslom bude vztýčená clona, za ktorou bude kráľ o samote s predstaviteľmi cirkvi. Tu tiež vstupuje do hry "korunovačná lyžica", ktorá je jediným dochovaným korunovačným klenotom zo stredovekých čias. Po pomazání nasleduje investitúra, pri ktorej sú panovníkovi odovzdané symboly ako meč, žezlo a jablko, načo arcibiskup z Canterbury Justin Welby Karlovi III. nasadí Korunu svätého Eduarda používanú pri korunováciách od 17. storočia.

Ceremoniál zahŕňa aj množstvo ďalších predmetov opradených legendami, ako aj hudbu, spev a vystúpenia rôznych osobností, pričom mnohé prvky sú tento rok nové. Olej určený na nátierku prvýkrát pochádza z Jeruzalema a obradu sa budú zúčastňovať aj zástupcovia židovskej, moslimskej či hinduistickej komunity v Británii. Rozdielom oproti roku 1953 je tiež to, že korunovácia bude dvojitá, keďže korunu Welby nasadí tiež kráľovej manželke Camille.

Okrem dnešnej demografickej reality ceremoniál podľa britských komentátorov tiež odráža postupné "zoštíhľovanie" britskej monarchie, v ktorom Karol III. podľa všetkého plánuje pokračovať. Sobotňajšia korunovácia bude kratšia, rovnako ako trasa následného sprievodu do Buckinghamského paláca, zároveň sa znížil počet pozvaných hostí. Úpravou prešla tiež prísaha, ktorá už neodkazuje na konkrétne zámorské územia, kde britský panovník zostáva hlavou štátu. Novinkou je tiež "pocta ľudu", pri ktorej arcibiskup Welby vyzve ľudí po celom Spojenom kráľovstve, aby sľúbili vernosť svojmu kráľovi i jeho dedičom.

V nadchádzajúcej korunovácii sa tak budú miešať mnohé motívy, od stredovekej rytierskej symboliky až po ďalšie smerovanie britskej monarchie. "Naozaj vidíte, ako je uvádzaná do praxe britská ústava. Je to dráma, ak chcete," poznamenal Gross.

Na pozadí tejto drámy je Británia, ktorá čelí rozsiahlym problémom spojeným s nárastom životných nákladov a ktorej podpora monarchie podľa prieskumov mierne klesá. Sám kráľ je potom výrazne menej obľúbený ako jeho zosnulá matka Alžbeta II., zatiaľ čo vo vnútri jeho vlastnej rodiny stále tlie konflikt s jeho synom Harrym, ktorý spoločne s manželkou Meghan v roku 2020 opustil pozíciu popredného predstaviteľa monarchie.

Gross pripúšťa, že korunovácia je z veľkej časti stredovekým rituálom, kráľova prísaha ale podľa neho je v dnešnej dobe relevantná. "Monarcha prisahá, že bude spravodlivo a so súcitom presadzovať právo... Myslím, že toto má v 21. storočí stále význam, "povedal.