Drsný odkaz Trumpa spojencom z NATO: Povedal som im, nech sa do toho nemiešajú, pokiaľ...

Irán súhlasil s tým, že Hormuzský prieliv už nikdy nezatvorí, vyhlásil v piatok americký prezident Donald Trump. Teherán krátko predtým oznámil, že sa strategická úžina otvorí pre všetky plavidlá, a to po dobu trvania prímeria v Libanone. Trump tiež informoval, že Irán s pomocou USA odstraňujú míny v Hormuzskom prielive a že odmietol pomoc od NATO. Informuje o tom TASR.

„Už sa nebude používať ako zbraň proti svetu!“ napísal s odkazom na prieliv Trump v jednom zo série desiatich príspevkov, ktoré zverejnil v priebehu približne jednej hodiny na svojej sieti Truth Social.

Krátko pred 15.00 h SELČ oznámil iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí, že Hormuzský prieliv sa až po zvyšok trvania prímeria otvorí pre všetky komerčné plavidlá. Tento krok je podľa neho v súlade s uzavretím prímeria v Libanone, ktoré by malo byť v platnosti zatiaľ desať dní, počnúc štvrtkom.

Americký prezident v inom príspevku tvrdil, že otvorenie Hormuzského prielivu, ktoré označil za dohodu, nemá absolútne nič spoločné s prímerím v Libanone. „Ale my urobíme Libanon opäť skvelým,“ napísal s narážkou na svoje neformálne hnutie MAGA (Urobme Ameriku znovu skvelou).

Trump tiež vyhlásil, že Izrael už nebude Libanon bombardovať, lebo mu to vraj Spojené štáty zakázali. „Už toho bolo dosť,“ zdôraznil s tým, že USA budú s Libanonom spolupracovať samostatne a situáciu s militantným hnutím Hizballáh budú riešiť primeraným spôsobom.

Trump sa Iránu za otvorenie prielivu najskôr poďakoval, krátko nato však uviedol, že napriek tomu zostáva v platnosti americká námorná blokáda Iránu, dokiaľ nebude dokončená dohoda Washingtonu s Teheránom. Očakáva, že tento proces prebehne veľmi rýchlo, keďže väčšina bodov je už podľa neho dohodnutá.

Šéf Bieleho domu tiež oznámil, že Irán s pomocou Spojených štátov odstránil alebo práve odstraňuje v Hormuzskom prielive všetky námorné míny. V tejto súvislosti tiež uviedol, že po tom, čo sa situáciu v prielive upokojila, mu „zavolali z NATO“ s otázkou, či USA nepotrebujú nejakú pomoc, čo však odmietol. „POVEDAL SOM IM, NECH SA DO TOHO NEMIEŠAJÚ, POKIAĽ SI CHCÚ LEN NAPLNIŤ LODE ROPOU,“ tvrdil a opäť označil NATO za papierového tigra, ktorý „keď bolo treba, tak bol na nič“.

Na základe medzinárodného práva musí tranzit cez vodné cesty, ako je Hormuzský prieliv, zostať otvorený a bez poplatkov, uviedla v piatok na sieti X vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová. To podľa nej lídri vyjadrili na piatkovom summite o tomto strategickom prielive, informuje TASR.

„Akýkoľvek systém na spoplatnenie priechodu by vytvoril nebezpečný precedens pre globálne námorné trasy. Irán musí upustiť od všetkých plánov na zavedenie tranzitných poplatkov,“ napísala Kallasová. Európa bude podľa šéfky únijnej diplomacie zohrávať svoju úlohu pri obnovovaní voľného toku energie a obchodu hneď, ako sa začne dodržiavať prímerie.

Námorná misia Únie Aspides už pôsobí v Červenom mori a môže byť rýchlo posilnená na ochranu lodnej dopravy v celom regióne. „To by mohlo byť najrýchlejší spôsob poskytnutia podpory,“ dodala.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na tlačovej konferencii po summite uviedol, že zatvorenie Hormuzského prielivu malo veľmi vážne dôsledky pre celú planétu a globálnu ekonomiku. Privítal najnovšie oznámenia vrátane prímeria medzi Iránom a USA, prímeria v Libanone či znovuotvorenie strategického Hormuzského prielivu. „Diplomacia nás posúva vpred,“ konštatoval.

Macron predsedal piatkovému virtuálnemu rokovaniu predstaviteľov približne 40 krajín, pričom niektorí lídri sa na ňom zúčastnili osobne. Táto skupina krajín podľa prezidenta žiada „okamžité úplné a bezpodmienečné znovuotvorenie Hormuzského prielivu všetkými stranami,“ či obnovenie podmienok voľného prechodu, ktoré existovali pred vojnou na Blízkom východe. Krajiny taktiež odmietajú pokusy o „privatizáciu tohto prielivu“ a systém mýta.

Lídri podľa britského premiéra Keira Starmera privítali znovuotvorenie strategickej úžiny. Musí však podľa neho ísť o dlhodobé a funkčné riešenie. Starmer vyzval, aby sa lodná doprava obnovila hneď, ako to podmienky umožnia, s cieľom zmierniť ekonomický šok. Británia a Francúzsko povedú medzinárodnú misiu na ochranu slobody plavby „hneď, ako to podmienky umožnia, výlučne mierovú a obrannú“.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová tvrdí, že otvorenie Hormuzského prielivu je základným princípom medzinárodného práva. Prímeria v Libanone a Iráne majú „byť neoddeliteľnou súčasťou balíka seriózneho procesu rokovaní na vyriešenie krízy na Blízkom východe“. Je podľa nej taktiež zásadné, aby sa Irán vzdal svojej snahy získať jadrové zbrane.

Misia, ktorú oznámil Starmer, sa podľa Meloniovej zameria na lode, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v oblasti pri prielive, aby sa uistila, že s tam nenachádzajú míny a poskytla istotu námornému lodnému priemyslu. Misiu označila za „čisto obrannú“ a Taliansko poskytne „určitý počet námorných jednotiek“.

Podľa slov nemeckého kancelára Friedricha Merza je v „bezprostrednom záujme“ strán zvýšiť úsilie smerujúce k mieru. Nemecko podporuje snahy dosiahnuť „rýchlu diplomatickú dohodu“ medzi USA a Iránom a Merz tiež vyzdvihol „historickú príležitosť“ pre libanonské militantné hnutie Hizballáh a Izrael, aby sa snažili o dosiahnutie trvalého mieru.

Nemecko je podľa kancelára ochotné prispieť k zmienenej misii na podporu slobody plavby cez Hormuzský prieliv vrátane možnej účasti svojich ozbrojených síl a činností, ako je odmínovanie. Dodal, že takýto plán si vyžaduje schválenie nemeckého parlamentu a OSN. Účasť USA by bola podľa neho „žiadúca“.

Prostredníctvom videokonferencie sa na summite zúčastnil aj predseda vlády SR Robert Fico, ktorý uviedol, že ponúkol kapacity Slovenska pri odmínovaní pobrežia Hormuzského prielivu, pokiaľ by boli nevyhnutné, ako aj skúsenosti súvisiace s vodným manažmentom -, toto všetko po skončení vojenského konfliktu v tomto regióne.