Tragický prípad plný domáceho násilia, manipulácie, dlhov a žiarlivosti podrobne zmapoval videopodcast Hlasy zločinu. Vražda Simony Monyovej († 44) v roku 2011 šokovala celé Česko. Populárna spisovateľka ženských románov napísala viac ako 20 kníh, kde sa často zaoberala vzťahmi, manželstvom, rodinnými problémami a psychológiou postáv, pričom kombinovala humor s realistickým pohľadom na život.
Málokto však tušil, že vo svojich dielach opisovala aj osobný život, v ktorom bola obeťou tyranizujúceho zakomplexovaného manžela.
S bývalým kameramanom Českej televízie Borisom Ingrom (59) sa zoznámila v roku 2000 a o tri roky neskôr sa dvojica postavila pred oltár. Manželia začali spolu aj podnikať a založili vydavateľstvo, cez ktoré vydávali jej romány.
„Ingr bol šialenec, psychopat. Nikdy sa poriadne nezmieril so slávou svojej ženy, navyše pil, bral lieky, mal veľké dlhy a svoje komplexy si vybíjal práve na nej. Tá všetko dlho paušalizovala maximálne vyhlásením, že ide o talianske manželstvo,“ opisuje jeden z autorov podcastu Jakub Kvasnička.
Monyová dlho zatĺkala, že knihy nie sú autobiografické, no po jej smrti sa všetko vyplavilo na povrch. V auguste 2011 ju manžel po drsnej hádke zavraždil v ich dome v Brne šiestimi ranami nožom. Bola mŕtva do desiatich minút. V čase útoku sa ich spoločný syn Šimon hral vonku na dvore.
Na spory spisovateľky s manželom poukázal neskôr aj jej priateľ, spisovateľ Richard Sacher. Zároveň poskytol médiám SMS správy od Monyovej, v ktorých mu písala o tom, akému domácemu násiliu čelí.
Malo ísť nielen o bitky, ale aj o znásilňovanie. „Bohužiaľ, domnieval som sa, že preháňa a neprikladal som jej tvrdeniam takú váhu. Viem, že za ostatného pol roka opakovane ležala v nemocnici, ale dôvody hospitalizácie nešpecifikovala. Ktovie, či to nebolo kvôli domácemu násiliu,“ citoval Sachera server novinky.cz.
Ingra v roku 2012 brniansky krajský súd poslal za mreže na 15 rokov a počas pojednávania tvrdil, že si nič nepamätá. Sudkyňa uviedla, že Ingr jednoznačne Monyovú zavraždil. Tvrdenie, že si na udalosť nepamätá, ho nijako nezbavuje zodpovednosti. Keď ženu bodal do hrudníka, musel podľa súdu dobre vedieť, že ju tým zabije. V jeho prospech súd pripočítal, že dosiaľ nebol trestaný a že po vražde volal zdravotníkov.