Strach o jubilantku Ivu Janžurovú! Skončila v rukách lekárov: Bola som v nemocnici, ešte sa mi trasú kolená

Legendárna česká herečka Iva Janžurová mala v utorok 19. mája 85. narodeniny. Jubileum oslávila na doskách Národného divadla v Prahe. Predstavila sa v klasike od Karla Jaromíra Erbena Kytica, a to v úlohe Hany v balade Štedrý deň. Stále aktívna herecká hviezda neberie svoje zdravie na ľahkú váhu a podrobila sa dôkladnej zdravotnej prehliadkev pod vedením kardiológa prof. Petra Neužila, píše český portál Aha.

Janžurová len nedávno bojovala s nepríjemnou virózou, pre ktorú zrušila zájazdové predstavenie. Zrejme aj preto sa vložila do rúk odborníkov. „Bola som v nemocnici, ešte sa mi trasú kolená,“ priznala jubilantka už v nedeľu po predstavení Jezinky a bezinky v Studiu DVA. Netreba zabúdať, že herečka podstúpila v roku 2016, teda presne pred desiatimi rokmi, operáciu srdcovej chlopne. Tento dôležitý orgán má našťastie v poriadku.

Herečka patrí k legendám československého a českého filmu, televízie i divadla. Jej prirodzené vystupovanie a herecký talent sa uplatňujú rovnako v komediálnych, dramatických ako aj v psychologických polohách. Vo filme sa prvý raz objavila začiatkom 60. rokov. Po niekoľkých epizódnych úlohách jej dal veľkú príležitosť režisér Karel Kachyňa vo vojnovej dráme Kočár do Vídně (1966), kde si zahrala hlavnú úlohu.

Nasledovali komédie Svatba jako řemen (1967), Pension pro svobodné pány (1967), Zabil jsem Einsteina, pánové... (1969), Světáci (1969), Pane, vy jste vdova! (1969), Čtyři vraždy stačí, drahoušku (1970) alebo Slaměný klobouk (1971). Predstavila sa aj v dramatických filmoch ako Petrolejové lampy (1971), Morgiana (1972) či Ikarův pád (1977).

Janžurovej popularita u českého i slovenského publika sa intenzívne rozvíjala od prvých filmových a divadelných postáv, ktoré boli charakteristické vycibrenou dynamikou, prienikom do podstaty charakteru, komickou kresbou i výrazným zmyslom pre situačný aj slovný humor. „Mala som šťastie na skvelých ľudí, autorov i režisérov. Dnes nechápem, ako som dokázala nakrúcať jeden film za druhým, seriály pre televíziu a ešte hrať v Divadle na Vinohradech,“ uviedla herečka.

Z divadelných úloh vynikla ako Jana (Skřivánek, 1965), Josefína (Josefína, 1970), Regina (Lištičky, 1980), Elmíra (Tartuffe, 1980), Malva (Sbohem, Sokrate, 1991), Winnie (Šťastné dny, 1998) či Alžběta II. (Audience u královny, 2015). Päť sezón v Divadle na Vinohradech v rokoch 1965 až 1970 predstavuje umelecky najplodnejšie a najúspešnejšie obdobie celej jej kariéry.

Iva Janžurová sa narodila 19. mája 1941 v juhočeskom meste Žirovnice. Otec Josef a matka Ludmila učili v miestnej základnej škole. Iva bola ich najmladšie dieťa, mala dvoch starších bratov. Otec bol ochotník, organizoval aj režíroval žirovnícke amatérske divadlo a malá Iva bola na skúškach, ktoré sa odohrávali aj u nich doma, alebo na samotných predstaveniach prítomná a prirodzene vstrebávala atmosféru divadelnej tvorby.

V roku 1955 začala dochádzať na strednú internátnu pedagogickú školu v Českých Budějoviciach, ale nakoniec zvíťazila láska k divadlu; v roku 1963 absolvovala pražskú Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení (DAMU). Po ročnom angažmáne v libereckom Divadle F. X. Šaldu sa v roku 1964 stala poprednou členkou Divadla na Vinohradech, kde pôsobila do polovice 80. rokov. Od roku 1988 je členkou činohry Národného divadla v Prahe.

Napriek svojmu nespornému nadaniu pre dramatické úlohy sa v 70. a 80. rokoch stala jednou z najobsadzovanejších českých herečiek v prevažne komediálnych snímkach - Kam slunce nechodí (1971), Marečku, podejte mi pero! (1976), Zítra to roztočíme, drahoušku...! (1976), Což takhle dát si špenát (1977) alebo Co je doma, to se počítá, pánové (1980). Popularitu jej prinieslo aj účinkovanie v televíznom seriáli Nemocnice na kraji města (1981).

V uplynulom období sa presadila v charakterovo výrazných filmoch ako Výlet (2002), Poločas rozpadu (2007), Teorie tygra (2016), Teroristka (2019), Velká premiéra (2022) či Kotrmelce pana herce (2024).

Janžurová bola v roku 1968 pol roka vydatá za kameramana Jana Eisnera. Potom bol jej celoživotným partnerom divadelný režisér a herec Stanislav Remunda, s ktorým má dve dcéry - Sabinu Remundovú (1972) a Theodoru Remundovú (1974). Obe tiež pôsobia vo filmovej a divadelnej brandži. Theodora nakrútila o živote a tvorbe svojej matky dokumentárny portrét Janžurka (2024).

Janžurová počas svojej bohatej kariéry získala množstvo ocenení. Na Medzinárodnom festivale fantastických filmov v talianskom Terste jej udelili Strieborný asteroid za výkon v snímke Pane, vy jste vdova! (1970). Je držiteľkou dvoch Českých levov za najlepší hlavný ženský herecký výkon vo filmoch Co chytneš v žitě (1998) a Výlet (2002). Získala tiež cenu za najlepší herecký výkon na Medzinárodnom filmovom festivale v Soči za úlohu vo filme Ene bene (2000).

Na 50. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch jej udelili Krištáľový glóbus za celoživotné dielo. V roku 2006 jej prezident ČR udelil medailu Za zásluhy II. stupňa. V roku 2008 získala na Zlín Film Festival ocenenie Zlatá črievička za mimoriadny prínos do kinematografie pre deti a mládež. V roku 2021 sa dočkala Ceny Thálie za celoživotné majstrovstvo v oblasti činohry (2021). Svoje životné i profesijné spomienky Iva Janžurová spracovala so spisovateľom Petrom Mackom do biografickej knihy.