Poplach pre Slovensko? Obávaný škodca sa šíri Európou, našli ho tesne za našimi hranicami!

V blízkosti ukrajinských hraníc, konkrétne v okolí maďarskej obce Beregsurány, ktorá neleží ďaleko ani od Slovenska, oficiálne potvrdili prítomnosť krasoňa jaseňového (Agrilus planipennis). Informáciu o tomto agresívnom inváznom hmyze oznámil maďarský Národný úrad pre bezpečnosť potravinového reťazca (Nébih), píše portál Dnevnik. Tento nález vyvolal okamžitú pohotovosť medzi odborníkmi, keďže ide o chrobáka, ktorý dokáže zdecimovať celé lesné ekosystémy.

• V Maďarsku potvrdili prvý výskyt krasoňa jaseňového v EÚ.
• Škodca pôvodom z Ázie spôsobuje masívne ekologické škody.
• Larvy pod kôrou jaseňov prerušujú tok vody a živín, čo vedie k zničeniu stromu.
• Na Slovensku zatiaľ výskyt nepotvrdili, no úrady apelujú na preventívne opatrenia.

Drobný tvor pochádzajúci z Ázie v uplynulých desaťročiach napáchal obrovské hospodárske a ekologické škody v Severnej Amerike či v častiach východnej Európy, kde spôsobil masívne hynutie stromov. Dospelý jedinec meria približne osem až štrnásť milimetrov a je ľahko rozpoznateľný podľa typického lesklého metalického sfarbenia. Samice sú mimoriadne plodné a počas svojho krátkeho života dokážu naklásť až sto vajíčok, čo vedie k nekontrolovateľnému a rýchlemu šíreniu populácie.

Najväčšie nebezpečenstvo predstavujú larvy, ktoré sa vyvíjajú priamo pod kôrou jaseňov. Prehrýzaním vnútorných pletív vytvárajú charakteristické chodbičky dlhé až pol metra. Týmto spôsobom mechanicky prerušujú tok vody a dôležitých živín medzi koreňovým systémom a korunou.

Napadnutý strom začne postupne slabnúť, čo sa navonok prejavuje preriedenou korunou, predčasným opadávaním listov a prasklinami na kmeni, až nakoniec úplne odumrie. Situáciu komplikuje aj fakt, že dospelé chrobáky dokážu bez problémov preletieť až desať kilometrov a na nové územia sa zvyčajne prenášajú prostredníctvom kamiónovej dopravy či neopracovaného drevného materiálu.

Maďarské úrady po náleze škodcu okamžite zintenzívnili dohľad a zaviedli prísne ochranné opatrenia. Úrad Nébih zároveň apeluje na verejnosť, majiteľov lesných pozemkov a spracovateľov dreva, aby si všímali akékoľvek varovné príznaky na stromoch. Včasné nahlásenie podozrivých usychajúcich jaseňov je momentálne tou najúčinnejšou zbraňou, ktorá môže zabrániť masívnej ekologickej katastrofe v celej strednej Európe.

Klimatické zmeny a stúpajúce letné teploty vytvárajú pre šírenie tohto hmyzu ideálne prostredie. Na rozdiel od Severnej Ameriky, kde rastie viacero druhov jaseňov s odlišnou úrovňou prirodzenej imunity, je Európa extrémne zraniteľná. Na našom kontinente je totiž masovo rozšírený prakticky len jeden domáci druh – jaseň štíhly.

Ak by sa nákaza nekontrolovateľne rozšírila, hrozil by kolaps celých ekosystémov, v ktorých tieto stromy zohrávajú kľúčovú rolu pri viazaní uhlíka, ochrane pôdy pred eróziou a poskytovaní útočiska pre stovky iných živočíšnych druhov. Vedci preto zdôrazňujú, že popri monitoringu sú dôležité aj dlhodobé šľachtiteľské programy zamerané na vývoj odolnejších odrôd jaseňov.

Podľa dostupných informácií zatiaľ na území Slovenska prítomnosť krasoňa jaseňového nebola oficiálne zaznamenaná a naše lesy sa nateraz považujú za bezpečné. Objavenie ohniska ale zvyšuje dôležitosť preventívnych opatrení na Slovensku, ktoré má cenné jaseňové porasty.