Katie Phillips mala iba 21 rokov, keď sa jej počas behu na univerzite náhle zatmelo pred očami a skolabovala. Lekári najskôr zvažovali, či nemala infarkt alebo krvnú zrazeninu v pľúcach, uvádza The Mirror. Dnes, o päť rokov neskôr, musí mať pri sebe núdzové zásoby soli, aby zvládala svoje ochorenie.
Mladá žena zo Southendu bola celý život mimoriadne športovo založená. Plávala, behala, venovala sa atletike, jazdila na koňoch a dokonca sa venovala aj konskej lukostreľbe. Všetko sa zmenilo po nečakanom kolapse. Po návšteve lekára ju poslali na pohotovosť. Lekári si spočiatku neboli istí, čo jej je. Keď už sa zdalo, že ju prepustia, doktor si všimol výsledky jej krvných testov a situácia sa zmenila.
Povedal jej, že výsledky vyzerajú tak, akoby už prekonala infarkt alebo jej hrozil v najbližších 24 hodinách. Neskôr jej diagnostikovali vazovagálnu synkopu a syndróm posturálnej ortostatickej tachykardie (POTS). Ide o dlhodobé ochorenia, ktoré ovplyvňujú reguláciu srdcovej frekvencie a krvného tlaku a môžu spôsobovať opakované mdloby.
Kvôli problémom s reguláciou srdcovej frekvencie jej tep dokáže náhle vyskočiť z menej ako 60 úderov za minútu až takmer na 200. Nasledovali roky neistoty, náhlych zmien tepu a pravidelných kolapsov. Katie sa musela vzdať behu aj jazdy na koni a športov, ktoré boli dovtedy neoddeliteľnou súčasťou jej života.
Situáciu ešte skomplikovala sepsa, ktorú dostala po zavedení srdcového monitora. Zo športu ju tak ochorenie vyradilo na ešte dlhší čas. Postupne sa jej však vďaka odbornej pomoci podarilo svoj stav dostať viac pod kontrolu. Dnes pravidelne cvičí, no musí dodržiavať niekoľko pravidiel – dostatočne piť, šetriť sa a prijímať veľké množstvo soli.
„Moje telo nedokáže dobre regulovať teplotu a soľ mi s tým pomáha. Nosím so sebou núdzové vrecúška soli a použijem ich, keď sa začnem triasť. Je to znak toho, že moje telo musí viac pracovať na regulácii srdcového tepu,“ vysvetlila.
Katie občas pociťuje aj nepríjemné búšenie či preskakovanie srdca. Hoci ju tieto stavy stále desia, správna diagnóza jej podľa vlastných slov konečne umožnila pochopiť, čo sa s jej telom deje. A dokonca sa jej podarilo vrátiť k veľkým športovým výzvam. Začiatkom tohto roka dokončila londýnsky polmaratón, čo pre ňu predstavovalo obrovský krok vpred. Dnes chce svojím príbehom upozorniť ostatných, aby neignorovali varovné signály svojho tela.
