Začalo sa to nenápadným rozmazaným videním, no o niekoľko týždňov prišla o celé oko. Amy Cottingham (29) ešte na jar prežívala jedno z najšťastnejších období svojho života. Počas výletu do Nepálu oslavovala zásnuby a nič nenasvedčovalo tomu, že ju čoskoro čaká krutá rana osudu. Lekári jej však diagnostikovali zriedkavý očný melanóm. Nádor už dosiahol také rozmery, že jej museli oko chirurgicky odstrániť, píše Mirror.
Prvé zvláštne príznaky si Amy všimla v máji, keď sa líčila na svadbu. "Lepila som si umelé mihalnice na pravé oko a všimla som si, že keď mám otvorené iba ľavé, vidím trochu rozmazane. S oboma otvorenými očami som však videla úplne normálne," spomína. Nemala bolesti hlavy, únavu ani ďalšie ťažkosti.
Na júl sa objednala na očné vyšetrenie. Odborník odhalil nezvyčajné zmeny na sietnici a odporučil ďalšie vyšetrenia. Amy najskôr uvažovala o cukrovke, ktorú poznala z rodiny. Keď sa jej však pred ľavým okom objavil tieň v tvare polmesiaca, matka jej partnera, zdravotná sestra, ju presvedčila, aby nečakala na septembrový termín a išla na očnú pohotovosť.
Lekári vyslovili podozrenie na nádor. "Výraz obáv, ľútosti a strachu na lekárovej tvári bol niečo, čo som nikdy predtým nevidela," priznala Amy. "Keď som zavolala partnerovi a povedala mu, že si myslia, že je to rakovina... Emócie v jeho hlase boli strašné a dodnes ma prenasledujú," dodala.
Diagnózu jej potvrdili 23. júla, pričom jedinou možnosťou bolo odstrániť celé oko. "Pamätám si, ako som pred zákrokom poslednýkrát vošla do kúpeľne, pozrela sa do zrkadla a pomyslela si, že takto vyzerám naposledy," povedala.
Po 40-minútovej operácii ju trápila neznesiteľná bolesť. Pohyb zdravého oka totiž napínal stehy v operovanej oblasti. Keďže nádor sa ďalej nerozšíril, nepotrebovala ožarovanie a po šiestich týždňoch dostala očnú protézu.
Zvykanie na život s jedným okom je náročné. Amy horšie odhaduje vzdialenosti a musí sa sústrediť aj pri nalievaní do pohára. Napriek tomu začala trénovať na maratón, ktorým chce podporiť osvetu a získať peniaze na výskum očného melanómu.
Mladá žena priznáva, že diagnóza v jej veku prináša osobitné obavy. "Myslím si, že diagnóza rakoviny je zdrvujúca v každom veku, ale pre človeka po dvadsiatke je to podľa mňa iné ako pre človeka po šesťdesiatke," vysvetlila.
"Pred diagnózou som si rakovinu spájala so starším človekom, ktorý vyzerá naozaj chorý. Teraz viem, že to tak vôbec nemusí byť," hovorí. Svojím príbehom chce povzbudiť ostatných, aby nezanedbávali kontroly zraku a trvali na vyšetrení, ak cítia, že niečo nie je v poriadku.
