Koktejl.sk
Plán amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny v Pásme Gazy, ktorý predstavil pred rokom, sa podľa agentúry Reuters dostal do slepej uličky. Izrael naďalej takmer denne podniká útoky a kontroluje približne dve tretiny spustošeného palestínskeho územia, kde sú obyvatelia vystavení mimoriadne ťažkým podmienkam, píše TASR.
Výsledkom počiatočnej fázy tohto plánu bolo uzavretie prímeria 10. októbra 2025 či zabezpečenie prepustenia zostávajúcich rukojemníkov unesených počas útoku militantov z Hamasu na Izrael v roku 2023 a stoviek väznených Palestínčanov. Avšak ďalšie ciele sa zdajú byť v nedohľadne.
Reuters pripomína, že prvá fáza 20-bodového plánu okrem toho zahŕňala zastavenie všetkých vojenských operácií, stiahnutie izraelských jednotiek z častí Pásma Gazy či zvýšenie objemu humanitárnej pomoci na palestínskom území.
V ďalších fázach má dôjsť k odzbrojeniu Hamasu a novej správe Gazy prostredníctvom palestínskeho orgánu pod dohľadom Rady mieru, ktorú vedie Trump. Izrael sa postupne stiahne a odovzdá kontrolu medzinárodným stabilizačným jednotkám. „Gaza bude opäť vybudovaná v prospech jej obyvateľov, ktorí trpeli viac než dosť,“ píše sa v pláne.
Aj keď od začiatku prímeria nedošlo k obnoveniu rozsiahlych vojenských operácií, izraelské útoky pokračujú a zahynulo pri nich viac ako 1400 ľudí. Židovský štát tvrdí, že cieľom úderov je Hamas, ktorý obviňuje zo snáh podnikať útoky a opätovne sa vyzbrojiť, čo samotné hnutie popiera. Počas prímeria palestínski militanti podľa izraelskej armády zabili piatich vojakov.
Počiatočná fáza mierového plánu predpokladala, že sa izraelské jednotky stiahnu k tzv. žltej línii, pričom by naďalej kontrolovali 53 percent Pásma Gazy. Armáda však naopak rozšírila svoju kontrolu na približne dve tretiny tohto územia, čo vyhnalo z domovov ďalších Palestínčanov, ktorí nachádzajú útočisko v stanoch a poškodených budovách.
Prísun humanitárnej pomoci sa síce zlepšil, no podľa dobročinných organizácií to nestačí. Integrovaná klasifikácia fáz potravinovej bezpečnosti (IPC) podporovaná OSN tvrdí, že viac než 1,2 milióna ľudí je naďalej vystavená akútnemu hladu. V augustovej správe IPC uviedla, že do konca mája prišlo do Gazy v priemere 227 nákladných vozidiel denne, čo je menej ako polovica minimálneho počtu 600 kamiónov denne stanoveného v pláne.
Izrael tvrdí, že na palestínske územie vstupuje denne približne 600 nákladných vozidiel s humanitárnou pomocou a obchodným tovarom, čím podľa neho do Gazy prúdi dostatok tovaru na pokrytie potrieb a židovský štát si plní svoje záväzky. Humanitárne organizácie však tvrdia, že Izrael blokuje dovoz základných potrieb vrátane kovových tyčí do stanov, motorového oleja a náhradných dielov s odôvodnením, že by ich Hamas mohol využívať na vojenské účely.
Splniť sa dosiaľ nepodarilo ani ďalší dôležitý cieľ - odzbrojenie Hamasu. Trump v júli oznámil, že hnutie a ďalšie militantné skupiny súhlasili s 15-bodovým plánom Rady mieru na zloženie zbraní. Po jeho dokončení sa vraj izraelské jednotky z enklávy stiahnu a bezpečnosť v Gaze budú zabezpečovať medzinárodné stabilizačné jednotky v spolupráci s novými palestínskymi bezpečnostnými silami.
Hamas uviedol, že súhlasil s tým, že odovzdá zbrane na uskladnenie pod kontrolou palestínskej technokratickej vlády podporovanej USA. Reuters konštatuje, že aj keď militanti odmietli pojem „odzbrojenie“, pre túto skupinu to znamenalo zaujať postoj, ktorý bol kedysi nepredstaviteľný. Trump neskrýval nadšenie z tejto dohody, ktorú označil za historickú. No jeho spojenec Izrael zaujal iný postoj. Tel Aviv označil plán za neprijateľný a odmietol svoje stiahnutie z Pásma Gazy, kým sa Hamas úplne neodzbrojí.
Plány na vytvorenie spomínaných medzinárodných jednotiek nadobudli konkrétnu podobu, no ešte neboli zrealizované. Veliteľom je americký generálmajor Jasper Jeffers a vojakov prisľúbili vyslať Albánsko, Indonézia, Kazachstan, Kosovo, Maroko a Uganda. Podľa Jeffersa je dlhodobým plánom, aby tieto jednotky nasadili 20.000 mužov a vycvičili 12.000 palestínskych policajtov.
V januári bol vymenovaný aj palestínsky technokratický riadiaci orgán - Národný výbor pre správu Gazy -, ktorý vedie Alí Šaas. Tento výbor zatiaľ nevstúpil do Pásma Gazy. Takmer rok po uzavretí prímeria Palestínčania naďalej prehľadávajú trosky zničených budov v snahe nájsť materiál na stavbu prístreškov.
Rada mieru v septembri predstavila plán obnovy Pásma Gazy v hodnote 2,45 miliardy dolárov (2,2 mld. eur), no Reuters konštatuje, že je to len zlomok toho, čo je potrebné. Podľa aprílových odhadov Európskej únie a OSN bude na obnovu palestínskeho územia v nasledujúcom desaťročí treba 71,4 miliardy dolárov (63,7 mld. eur).
Koktejl.sk
