Veľké reči manažérov verzus realita: Firmy hlásia plošné zvyšovanie platov, ľudia to na páskach takmer nevidia

• V roku 2026 plánuje plošne zvýšiť mzdy 73 % zamestnávateľov.
• Priemerná nominálna mesačná mzda na Slovensku dosiahla 1611 eur.
• Reálne mzdy napriek nominálnemu rastu stúpli len o 2,3 percenta.
• Najčastejším dôvodom odchodu zamestnancov je nemožnosť kariérneho postupu vo firme.

Plošné zvýšenie miezd plánuje v tomto roku 73 % zamestnávateľov, najčastejšie firmy v službách. Zároveň 44 % zamestnancov plánuje o zvýšenie platu požiadať. Vyplýva to z prieskumu personálnych agentúr Grafton a Gi Group, do ktorého sa zapojili zástupcovia 120 zamestnávateľov v Slovenskej republike a 866 ekonomicky aktívnych respondentov.

Podľa prieskumu personálnych agentúr v uplynulom roku plošne zvýšilo mzdy 79 % zamestnávateľov. Pohľad zamestnancov je odlišný - zvýšenie mzdy v minulom roku pocítilo len 56 % z nich. Podľa Štatistického úradu SR dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR v 1. štvrťroku 2026 úroveň 1611 eur. Medziročne táto hodnota vzrástla o 93 eur, teda o 6,1 %, po zohľadnení inflácie však reálne mzdy stúpli len o 2,3 %.

„Dáta ukazujú, že mzdy na Slovensku rastú a aj podľa nášho prieskumu sa väčšina zamestnávateľov téme odmeňovania aktívne venuje. Zároveň však vidíme rozdiel medzi tým, čo deklarujú firmy, a tým, čo reálne vnímajú zamestnanci. Nie každé plošné zvýšenie mzdy musí totiž človek pocítiť ako zásadné zlepšenie svojej finančnej situácie, najmä ak rastú aj životné náklady,“ komentuje výsledky prieskumu marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton Recruitment a Gi Group Jitka Kouba.

Až 54 % zamestnancov uviedlo, že so svojou mzdou vyjde aj s rezervou. Ďalších 36 % síce so mzdou vyjde, no bez rezervy, a 10 % respondentov uviedlo, že im mzda na pokrytie ich potrieb nestačí. Najlepšie hodnotia svoju finančnú situáciu vysokokvalifikovaní odborníci a špecialisti, ktorí zastávajú vo firmách najvyššie pozície. Z tých až 72 % so mzdou vyjde aj s rezervou. Pri kancelárskych pracovníkoch je to 57 %, pri kvalifikovaných manuálnych pracovníkoch 42 %. Najslabšiu rezervu majú podľa prieskumu manuálni pracovníci bez kvalifikácie, kde so mzdou vychádza aj s rezervou len 17 % respondentov.

Vlani sa mzda najčastejšie zvýšila najmladším zamestnancom z generácie Z (1997 - 2012), kde ide o 71 % respondentov. Naopak, najmenej často zvýšenie mzdy deklarovala generácia X (1965 - 1980), pri ktorej mzda stúpla 49 % účastníkov prieskumu. Z pohľadu pracovných kategórií sa mzda najčastejšie zvýšila kancelárskym pracovníkom, a to v 58 % prípadov, najmenej často kvalifikovaným manuálnym pracovníkom, kde zvýšenie uviedlo 47 % respondentov. Podľa odvetví najčastejšie rástli mzdy zamestnancom v logistike, kde zvýšenie pocítilo 61 % respondentov, najmenej často v obchode a vo verejnom sektore, zhodne na úrovni 50 %.

I keď mzda zostáva jedným z hlavných faktorov aj pri rozhodovaní o zmene práce, prieskum ukazuje, že nie je jediným vážnym dôvodom. Najčastejšou príčinou odchodu z pohľadu zamestnancov je nemožnosť kariérneho postupu, tento dôvod uviedlo 40 % respondentov. Vyššia mzda za rovnakú prácu u iného zamestnávateľa nasleduje až za ňou, hoci s veľmi tesným rozdielom - ako dôvod na zmenu ju označilo 38 % ľudí. Pre 36 % respondentov môže byť rozhodujúca aj nemožnosť odborného rastu a učenia sa.

Mzda je stále veľmi silný faktor a nikto by ju nemal podceňovať. Prieskum však ukázal, že ľudia neodchádzajú len za vyššou výplatou. Často odchádzajú aj vtedy, keď majú pocit, že sa už nemajú kam posunúť, že sa nič nové neučia alebo že ich potenciál ostáva nevyužitý.