V 70. rokoch patrila Valérie Čižmárová k najvýraznejším ozdobám československej popmusic, no jej životný príbeh pripomína skôr drámu. Rodáčka z východoslovenských Michaloviec mala len 16 rokov, keď v lete 1968 dostala ponuku, aká sa jednoducho neodmieta. Riaditeľ pražského Divadla Rokoko v nej videl ideálnu náhradu za odchádzajúce hviezdy Helenu Vondráčkovú a Martu Kubišovú, spomína web Médium.cz.
Mladá a talentovaná speváčka sa okamžite presťahovala do Prahy, rýchlo sa zbavila slovenského prízvuku a raketovým tempom odštartovala svoju hviezdnu kariéru, z ktorej vzišli hity ako Léta letí či roztancované Lízátko. Na vrchole slávy bola neprehliadnuteľná nielen vďaka svojmu podmanivému hlasu, ale aj mimoriadnemu hereckému talentu a odvahe experimentovať.
Po prechode do legendárneho divadla Semafor sa naplno prejavila v hudobných komédiách po boku vtedajších špičiek. Najväčšie uznanie však prišlo na Bratislavskej lýre, kde si v roku 1979 vyspievala bronz. Publikum vtedy šokovala a zároveň očarila svojou imidžovou štylizáciou do mužského obleku s klobúkom v štýle Marlene Dietrichovej, vďaka čomu o nej kolegovia s obdivom hovorili, že je na javisku doslova dravou a zvodnou dračicou, ktorej dvorili aj mnohí známi muži.
Kým na pódiu žiarila a užívala si priazeň fanúšikov, v súkromí musela čeliť zdrvujúcim ranám osudu, ktoré ju navždy poznačili. Svoje srdce nedala nikomu zo šoubiznisu, ale staršiemu lekárovi Jaromírovi Langerovi, s ktorým túžila založiť rodinu a nájsť stabilné zázemie.
Tento sen sa však po bolestnom potrate a následnom krutom zistení, že už nikdy nebude môcť mať deti, definitívne rozplynul. Strata dieťaťa speváčku vnútorne zlomila a táto osobná tragédia napokon viedla aj k rozpadu jej manželstva, čo sa nevyhnutne začalo podpisovať nielen na jej psychike, ale aj na klesajúcej iskre v jej dovtedy energických vystúpeniach.
K definitívnemu zlomu v jej kariére prišlo po revolúcii v roku 1989, keď sa nedokázala prispôsobiť novým trendom a tvrdej konkurencii nastupujúcej generácie. Zatiaľ čo iné hviezdy normalizačného popu slávili úspešné návraty, Čižmárová sa postupne vytrácala z povedomia divákov, vystupovala čoraz menej a veľmi ťažko niesla pocit, že je svetom šoubiznisu prehliadaná.
„Mala pocit, že upadá do zabudnutia. Odmietala sa s tým zmieriť,“ spomínali na tieto temné časy jej priatelia, ktorí s obavami sledovali, ako sa kedysi živelná umelkyňa sťahuje do seba a vo svojom byte prepadá hlbokým depresiám a strachu z budúcnosti.
Tragický koniec talentovanej speváčky urýchlili vážne zdravotné problémy, ktorým čelila s priam panickým strachom z lekárov a nemocníc. Ťažká artróza ju koncom 90. rokov pripravila o možnosť pohybu a prinútila ju odísť do invalidného dôchodku, pričom neskôr sa pridali aj fatálne problémy so štítnou žľazou.
Hoci sa v roku 2001 ešte pokúsila o chvíľkový návrat vydaním výberového albumu, jej vyčerpané telo boj s chorobou napokon vzdalo a zomrela 7. marca 2005 vo veku iba 53 rokov.
