Do mesta hrôzy cestujú dobrovoľne davy ľudí: Otrávené rieky, rakovina a kyslé dažde, ktoré dokážu odfarbiť bundy!

Na nehostinnej Sibíri, zhruba tristo kilometrov za polárnym kruhom, leží mesto Noriľsk, považované za jedno z najznečistenejších miest planéty. Kým v minulosti sem tisíce väzňov posielali na otrocké práce v krutom systéme gulagov, dnes do tohto mrazivého prostredia prichádzajú státisíce ľudí dobrovoľne. Ako informoval portál iDnes.cz, namiesto ostnatého drôtu ich tu drží vidina nadštandardných zárobkov, za čo si však ľudia ničia vlastné zdravie.

• Noriľsk patrí medzi najznečistenejšie a najnehostinnejšie mestá sveta.
• Mesto láka pracovníkov na vysoké zárobky.
• Obyvatelia čelia arktickému počasiu, izolácii a prísnej disciplíne.
• Priemyselná činnosť spôsobuje masívne znečistenie a ničí zdravie obyvateľov.
• Priemerná dĺžka života je v Noriľsku o desať rokov kratšia ako v iných častiach Ruska.

Základy Noriľska položili v roku 1935 trestanci z neslávne známeho tábora Norillag, ktorý fungoval predovšetkým za Stalinovej vlády. Keď bol tábor v polovici päťdesiatych rokov zrušený, sovietske vedenie muselo nájsť spôsob, ako do extrémnych arktických končín prilákať novú pracovnú silu.

Odpoveďou sa stal štedrý systém benefitov, ktorý pretrváva dodnes. Mesačný príjem tu po zarátaní všetkých bonusov dosahuje v priemere 217-tisíc rubľov (približne 2350 eur), čo viac ako dvojnásobne prevyšuje mzdový štandard v Rusku. Zamestnanci tiež získavajú týždeň dovolenky navyše a majú možnosť odísť do penzie o päť rokov skôr. Vďaka tomu do mesta s približne 176-tisíc stálymi obyvateľmi počas sezóny pravidelne prichádzajú desaťtisíce robotníkov z celej krajiny.

Vysokú finančnú kompenzáciu za prácu ale sprevádza prísna disciplína, pričom Noriľsk je aj po takmer storočí stále odrezaný od civilizácie. Mesto s okolitým Ruskom nespája žiadna diaľnica ani železničná magistrála a cudzinci bez špeciálnej priepustky doň nemajú prístup, čo úspešne blokuje prácu nezávislých novinárov i ekológov. Pre bežných cestujúcich je najlepšou možnosťou celoročného spojenia letisko Alykel.

V meste navyše vládne nepísané pravidlo mlčať a nesťažovať sa. Akékoľvek debaty o podlomenom zdraví či kritika miestneho priemyslu znamenajú okamžitú stratu zamestnania.

Život na severe Sibíri komplikuje aj brutálne arktické počasie. Zima tu trvá takmer jedenásť mesiacov v roku a ortuť teplomera bežne klesá pod mínus štyridsať stupňov Celzia. Obyvatelia tu čelia obávaným snehovým víchriciam známym ako "čornaja purga". Počas týchto extrémnych búrok klesá viditeľnosť prakticky na nulu a chodci sa medzi budovami môžu pohybovať len s pomocou vopred natiahnutých záchytných lán.

Obyvatelia sa tiež musia vyrovnať s roztápajúcim sa permafrostom v dôsledku otepľovania Arktídy. Z kedysi večne zamrznutej pôdy vystupujú na povrch milióny ton komunálneho i priemyselného odpadu a hrdzavej banskej techniky, ktoré okolo mesta vytvárajú zapáchajúce toxické lagúny.

Skutočnou daňou za nerastné bohatstvo je katastrofálna ekologická spúšť pod taktovkou koncernu Nornickel. V regióne sa ukrývajú najväčšie svetové ložiská niklu, medi, platiny, paládia a mimoriadne vzácneho ródia.

Pri priemyselnom spracovaní sa ale do ovzdušia dostáva obrovské množstvo toxických výparov. Ako uvádza portál tnlive.sk, ide približne o dva milióny ton oxidu siričitého a ťažkých kovov ročne, čo predstavuje jedno percento všetkých svetových emisií tohto plynu.

Dôsledkom agresívneho priemyslu sú kyslé dažde, ktoré dokážu odfarbiť bundy, milióny hektárov zničenej tajgy a otrávené rieky, ktoré pri priemyselných haváriách nadobúdajú desivé karmínové sfarbenie. Pre zamorené prostredie trpia miestni obyvatelia vážnymi respiračnými chorobami či rakovinou. To sa negatívne podpisuje na priemernej dĺžke života, ktorá je tu v porovnaní so zvyškom krajiny kratšia o celých desať rokov.

Všetky tieto faktory robia z Noriľska mimoriadne nehostinné miesto. Potvrdzujú to ekologické rebríčky, ktoré ho zaraďujú medzi desať najviac znečistených miest na planéte, pričom v mnohých z nich predbehol aj ukrajinský Černobyľ. Napriek tomu sem ľudia naďalej prichádzajú dobrovoľne a vymieňajú roky života za vidinu rýchleho finančného zisku.