Koktejl.sk
Viaceré slovenské osobnosti sa v uplynulých dňoch vybrali na krst a ochutnávku novinky s názvom Wimmer Schnitzel. Jej autorom je producent Štefan Wimmer. V spoločnosti nechýbala hokejová legenda Jozef Golonka. Slovák s prezývkou Žiletka sa stal jedným z najlepších svetových hokejistov svojej doby. Z ôsmich účastí na majstrovstvách sveta si odniesol tri striebra a tri bronzy, z olympiád bronz z Innsbrucku 1964 a striebro z Grenoblu 1968.
Štartoval na ôsmich MS a troch ZOH. Dres československej reprezentácie si obliekol v 134 dueloch, v ktorých súperových brankárov prekonal 82-krát. Za svoju kariéru bol uvedený do štyroch hokejových siení slávy – medzinárodnej, slovenskej, nemeckej aj českej. Stretol sa s anglickou kráľovnou, švédskym kráľom aj Richardom Nixonom.
Pre Koktejl.sk prehovoril Jozef Golonka o tom, ako sa díva na výkon hokejového mužstva na majstrovstvách sveta s odstupom času. Niektoré hviezdy neprišli zo zámoria z rôznych príčin.
"Tieto hviezdy asi zabudli, kto im dal príležitosť, aby vynikli. Ja si pamätám, keď tu bol jeden zimný štadión, keď sme to budovali, bratislavský. Potom sa postavili postupne Topoľčany, postavil sa Trenčín, postavili sa Košice. Ja som mal ísť do Košíc, už som tam mal aj byt. A postavilo sa to tam, začal sa rozvíjať slovenský hokej, lebo my sme rodení hokejisti. Rodení Slováci! Svojou mentalitou, svojou postavou, svojím chcením zvíťaziť," tvrdí Golonka.
Ale to sa podľa neho všetko naraz vytratilo. "A ja si myslím, že tí, ktorí odmietli reprezentovať – to je ich súkromná vec. Ale nemôže o všetkom rozhodovať peniaz. Faktom je, že dnes tí rodičia platia tie deti, platia svojich trénerov, každý vidí len vidinu peňazí, ale nevidí vidinu, že ten hráč sa môže zraniť, ten chlapec môže padnúť nejak zle. A čo bude ďalej robiť? Musíme podporiť slovenských trénerov. Veď my máme toľko... My sme mali najmúdrejšiu školu v Európe, čo sa týka trénerských škôl, a naraz my tu dodáme plejádu cudzích trénerov, ktorých sme my učili trénovať. Tak to je niečo neuveriteľné," myslí si hokejová legenda.
Golonka si myslí, že to podporujú niektorí hráči, ktorí prišli z NHL. "Zabudli, že ako oni začínali, u koho začínali. Ich naučili tí kanadskí tréneri, aby zarobili dneska toľko? Nie, tých naučili naši tréneri. A nechceme, aby tí tréneri dostali nejaký tringelt, ale chceme, aby oni išli do tej hry, aby znova podporovali. My máme talent na hokej, my máme talent na futbal, na hádzanú, na basketbal a to treba podporovať," menuje exhokejista.
"Ale tu s takouto myšlienkou nedostaneš sa nikam. A čo tento dneska? Je iná doba, čo tu vykladá hovadiny... Pozri, ako si on žije. Áno? Však aj on mohol tri a pol roka nosiť betón, zohýbať železo, nosiť cement, tak ako som ja nosil. A nie zaplatiť si! Potom by vedel, čo je ťažká robota. A to je to toto celé," pripomenul, čo podľa neho druhí ľudia nevidia.
Ako hodnotí Golonka potenciál nášho mužstva po posledných hokejových majstrovstvách sveta? "Prv bol úspech – sme úspešní. Prečítajte si môj článok z roku 1970, kde hovorím, že sme s hokejom na ústupe po Göteborgu. Tak to aj bolo, odvtedy ideme dole vodou. Modlime sa, že nie sú tam Kazachstan, Ukrajina, že tam nie sú Bielorusi a Rusi, lebo už by sme boli v C-skupine. To si treba rovno do očí povedať. Ale kto je na príčine tohoto úpadku? Tu my sme vytvorili legendy. Tie legendy sa musia snažiť, aby vytvorili ďalšie legendy, ktoré ich nahradia a aby mali pred každým štadiónom svoju bustu," uviedol s tým, že treba začať budovať.
V spomienkach zašiel do minulosti. "Raz sme prišli do Rumunska a si mysleli, že betóny od brankára, že sú plné marihuany vtedy, a nás pomaly vyzliekli donaha. Dnes tieto manšafty sú v C-skupine. Čiže nemôžeme z toho urobiť takýto cirkus a nech sa stretnú tí najlepší s najlepšími a nie len dodávať hráčov do Ameriky a potom ukazovať, ako si žijú tí, ktorí sa tam presadia. Koľko ich tam máme dneska? Dvoch! Aj to s ťažkosťou, horko. Áno? A koľko sme ich mali predtým? Jedenásť! Kde sú?" pýta sa.
"Takže ja to hovorím otvorene, mne na tom záleží. Ja mám doma rodinný život, ja si zavriem, mám peknú obrazovku, pozriem si. A keď to vidím, kto nám dneska radí, ako máme hrať hokej, ktorí nedali v celom živote ani jeden gól, tak sa musím tomu smiať. Tam majú stáť osobnosti. Pred každým štadiónom musí byť jeho busta," trvá na svojom legenda.
Bustu by možno neodmietol ani on... "Tuto je tento človek, ktorý vybudoval Slovan, tu je ten, čo vybudoval Trenčín, tu je ten, čo vybudoval Poprad. A tam tak si máme ctiť a vážiť. Mladé deti ani nevedia, kto sme, čo sme, len koľko to stojí. Hokejka, koľko stojí, brusle, a každý už vidí vkladnú knižku z tých rodičov. Nie, taký rýchly postup ešte tu nebol. Takže ja mám na to kritický názor, nikomu nezávidím. Ale mohli ísť takisto študovať, ja mám dve vysoké školy. A nakoniec som zistil, že načo som si robil vysokú školu, fakultu telesnej výchovy, keď intrigami ma zložili dole? Intrigami! Lebo niektorým hráčom sa nepáčila tvrdá robota už vtedy. Lebo len tvrdou robotou môžeš prísť k výsledku. Takže treba sa takto aj pozrieť, a to nikto nechce počuť," nebral si servítku Golonka.
Koktejl.sk
