Bolesti pripisovala menštruácii a stresu, slová čerstvej mamy trhajú srdce: Mám 41 rokov a umieram!

Haelwyn Adams sa tešila, že na ultrazvuku v 20. týždni tehotenstva konečne uvidí svoje nenarodené dieťa. No zároveň ju neustále trápili ukrutné bolesti, s ktorými bojovala už celé roky. "Mám 41 rokov a umieram. Neviem, koľko času mi zostáva týždeň, mesiac, rok. O desaťročí tu nikto nehovorí,“ cituje ju portál The Mirror.

Lekári pripisovali jej príznaky silným menštruačným bolestiam, syndrómu dráždivého čreva (IBS), stresu alebo po tom, čo s manželom Lukom podstúpili umelé oplodnenie (IVF), vedľajším účinkom hormónov. Keď po ďalšom otehotnení potratila, Haelwyn žadala kolonoskopiu, aby lekári konečne odhalili príčinu trvalých bolestí.

Doktor jej však odvetil, že je na rakovinu hrubého čreva jednoducho príliš mladá, a schválil len sigmoidoskopiu (vyšetrenie len spodnej časti čreva). Až keď otehotnela znova a počas ultrazvuku v 20. týždni ju opäť zachvátila silná bolesť, zdravotníci spozorneli a začali situáciu podľa jej slov brať vážne.

„Cestou na toaletu, tesne pred našim odchodom, ma zasiahla ďalšia vlna bolesti, ktorá ma takmer zrazila k zemi. Moja maska statočnosti opadla – oprela som sa o stenu, lial sa zo mňa pot a nohy sa mi triasli. Okolo práve prechádzal lekár z tímu fetálnej medicíny. Zrazu som už ležala na lôžku a poslali ma na vyšetrenia,“ spomína.

Následná diagnostika odhalila zhubný nádor v hrubom čreve so zriedkavou mutáciou, ktorý už metastázoval do pečene. Budúcu mamičku postavili pred voľbu. Mohla podstúpiť interrupciu, aby lekári odstránili nádor a okamžite začať s chemoterapiou. Druhou možnosťou bolo pokračovať v tehotenstve a vyoperovať len čo najväčšiu časť primárneho nádoru. Tým by ochránila dieťa, no dramaticky znížila svoje vlastné šance na prežitie.

Haelwyn to označila za najľahšie rozhodnutie v živote. Dcérka sa narodila v 32. týždni tehotenstva. Nádory na pečeni totiž Haelwyn tlačili na pľúca do takej miery, že už takmer nemohla dýchať. Malú Magnoliu Sunshine museli hneď po pôrode od matky oddeliť.

"Od toho momentu sa moje dni zmrštili do dvoch svetov: v noci cesta na jednotku intenzívnej starostlivosti pre novorodencov, aby som mohla sedieť so svojou dcérou, a cez deň cesta na samú hranicu mojej vôle žiť. Bola som ochotná pre ňu zomrieť, ale žiť pre ňu sa teraz zdalo takmer prísliš ťažké,“ vyznáva sa Haelwyn.

V januári tohto roka to chvíľu vyzeralo na zázrak. Lekári ju vyhlásili za pacientku bez rakoviny a zdalo sa, že agresívna chemoterapia zabrala. V marci sa však choroba vrátila v plnej sile s nádormi na oboch stranách pečene. Jej liečba je už len paliatívna, zameraná na znižovanie príznakov, nie na vyzdravenie.

S Lukom sa vzali v júni pre prípad, že by zomrela počas operácie, pri ktorej jej mali odstrániť stomické vrecko (vývod z čreva z obdobia tehotenstva). "Je ťažké brať si niekoho s vedomím, že z neho spravíte vdovca, ale Luke je láska môjho života, môj človek, môj parťák a viem, aký je silný,“ dodala.