Austrálski meteorológovia zrejme prišli na to, prečo je nad Južným oceánom okolo Antarktídy najčistejší vzduch na planéte. Aj keď ho znečisťujú aerosóly z prírodných zdrojov, ako je soľ z mora, prach prinášaný vetrom alebo časticami fytoplanktónu, nikde na Zemi nie je troposféra čistejšia. Kľúčovú čistiacu úlohu tam majú mračná a intenzívny dážď.
Vedci z austrálskeho Meteorologického úradu použili údaje z novej generácie družíc na vytvorenie počítačového programu, ktorý rozpoznáva rôzne vzory oblačnosti nad rozsiahlymi oblasťami tohto oceánu. Hľadali najmä charakteristické vzory mrakov v tvare včelích plástov, o ktorých je známe, že hrajú významnú úlohu pri regulácii klímy. Voštinové bunky v týchto zvláštnych mrakoch sú buď v otvorenom, alebo uzavretom stave, čo súvisí s množstvom zrážok v oblasti, ktorú pokrývajú.
Autori zistili, že dni s najčistejším vzduchom súviseli s otvorenými voštinovými mrakmi, pri ktorých vedci predpokladajú, že vytvárajú sporadické, ale intenzívne dažďové prehánky, ktoré by mohli splachovať aerosólové častice z ovzdušia do mora. „Zistili sme, že otvorené voštinové mraky produkujú šesťkrát viac dažďa ako mraky uzavreté. Zistili sme, že otvorené voštiny sú oveľa častejšie v zimných mesiacoch, keď je vzduch najčistejší,“ dodali autori.