Škandály, súdy a nahota: Svet opustil maliar († 88), ktorého diela kedysi zhabala polícia

Vo veku 88 rokov zomrel vo štvrtok svetoznámy nemecký maliar a sochár Georg Baselitz, vlastným menom Hans-Georg Kern. Baselitz, ktorý sa narodil 23. januára 1938 v saskom Deutschbaselitzi, patril k najvýznamnejším postavám európskeho umenia 20. a 21. storočia a bol kľúčovým predstaviteľom nemeckého neoexpresionizmu. Informáciu o jeho úmrtí priniesol ako prvý denník Die Welt, uviedla agentúra DPA.

Baselitz sa do dejín umenia nezmazateľne zapísal svojím rozhodnutím z roku 1969, keď začal maľovať a vystavovať svoje diela otočené hore nohami. Prvým takto namaľovaným obrazom je Der Wald auf dem Kopf (Les na hlave). „Objekt na obraze nemá žiadny význam. Maľujem ho hore nohami, aby som divákovi znemožnil vnímať ho len ako ilustráciu a prinútil ho pozerať sa na samotnú maľbu,“ povedal umelec o svojej unikátnej technike.

Jeho kariéra bola spojená s častými kontroverziami. V roku 1963 vyvolala škandál jeho prvá samostatná výstava, na ktorej úrady zhabali pre údajnú obscénnosť jeho olejomaľby Die große Nacht im Eimer (doslova Veľká noc v kýbli) a Der nackte Mann (Nahý muž). Po zdĺhavom súdnom spore, ktorý trval až do roku 1965, boli obrazy umelcovi vrátené. Baselitz vo svojej tvorbe často spracovával témy nemeckej identity, povojnovej traumy a „zničeného poriadku“.

„Narodil som sa do zničeného poriadku, do zničenej krajiny, do zničenej morálky. Nechcel som nič obnovovať, chcel som len ukázať tú deštrukciu takú, aká je,“ povedal. Reprezentoval Nemecko na Bienále v Benátkach v roku 1980, kde predstavil svoju monumentálnu drevenú sochu Modell für eine Skulptur. Hrubo tesaná postava so zdvihnutou pravicou vyvolala búrlivé diskusie o možných politických narážkach, hoci umelec zdôrazňoval jej čisto formálny charakter.

Po roku 2005 sa Baselitz vrátil k svojim najznámejším dielam (vrátane Veľkej noci v kýbli) a namaľoval ich znova ľahším, transparentnejším štýlom, čím ironicky a s odstupom prehodnocoval vlastnú minulosť. Jeho diela sú súčasťou zbierok najprestížnejších inštitúcií ako sú Guggenheimovo múzeum v New Yorku, Tate Gallery v Londýne či Centre Pompidou v Paríži. Baselitz žil a tvoril striedavo v rakúskom Salzburgu, pri jazere Ammersee v Nemecku a v talianskom meste Imperia. Zostala po ňom manželka Johanna Elke, ktorá bola jeho dlhoročnou múzou.