Obrovské kamene v Stonehenge ľudia možno nepremiestňovali len kvôli samotnej stavbe. Tá má celkom určite rituálny a mystický význam, čo dokazujú usporiadanie kameňov vzhľadom na pohyb Slnka po oblohe. Podľa kurátora pamiatok Stonehenge Wina Scutta však mohla byť dôvodom presunu kameňov na veľkú vzdialenosť aj súťaživosť medzi skupinami ľudí v neolite.
Stonehenge na Salisburskej planine tvorí niekoľko desiatok mohutných megalitov. Najväčšie sarsenové kamene vytvárajú vonkajší kruh a centrálnu podkovu. Niektoré dosahujú výšku až sedem metrov a vážia približne 30 ton. Vedci vystopovali ich pôvod do oblasti West Woods na okraji Marlborough Downs, vzdialenej asi 24 až 32 kilometrov.
„Myslím si, že doprava tých kameňov sem mohla byť svojím spôsobom športom. Tímy ľudí, trochu súťaženia, výzva,“ domnieva sa Scutt. Priame dôkazy pre túto teóriu síce neexistujú, no ďalší experti pripúšťajú, že dáva zmysel.
„Súťaživosť je ľuďom prirodzená. Musel v tom byť aj takýto prvok,“ povedal experimentálny archeológ Luke Winter. Podľa neho si možno len ťažko predstaviť, že by niekto pred 4 500 rokmi oznámil plán na prepravu 75 kameňov s hmotnosťou až 45 ton zo vzdialenosti až 800 kilometrov a ľudia by bez ďalšej motivácie súhlasili.
„Nie je to len partia kamarátov, ktorá sa dala dokopy. Ak tam bola aspoň štipka súťaživosti, určite to pomohlo,“ uviedol Winter. Odborníci sa domnievajú, že kamene mohli byť prepravované po kladách pomocou lán a veľkých skupín ľudí.
Teória prichádza v čase, keď organizácia English Heritage predstavila doposiaľ najväčšiu repliku pravekej stavby v blízkosti Stonehenge. Nová neolitická hala vznikla podľa archeologických dôkazov o veľkej budove vzdialenej asi tri kilometre od kamenného kruhu. Na rekonštrukcii pracovalo približne sto dobrovoľníkov s využitím historicky verných metód a miestnych materiálov.
Podľa odborníkov mohla hala slúžiť ako miesto stretávania, spoločného hodovania alebo dočasného ubytovania ľudí podieľajúcich sa na stavbe Stonehenge.
