16. 11. 2026 o 12:07
TASR, Koktejl

Antibiotiká môžu v boji s baktériami zlyhávať: WHO odhalila alarmujúce čísla, čo nám hrozí?

TASR, Koktejl
Šírenie odolnosti voči antibiotikám ohrozuje budúcnosť medicíny. (ilustračné foto)
Veda
Šírenie odolnosti voči antibiotikám ohrozuje budúcnosť medicíny. (ilustračné foto)Zdroj: iStock

Moderná medicína čelí vážnej hrozbe.

Šírenie antimikrobiálnej rezistencie (AMR) ohrozuje modernú medicínu, a to aj napriek pokroku v boji proti baktériám odolným voči liekom. Uviedli to v pondelok vysokopostavení predstavitelia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Predstavitelia WHO skonštatovali, že krajiny zintenzívnili úsilie v boji proti AMR, no zároveň upozornili, že pokrok v oblasti prevencie, diagnostiky a správneho používania antibiotík zostáva príliš pomalý na splnenie globálnych cieľov.

Baktérie si dlhodobo vyvíjajú odolnosť voči liekom určeným na ich zničenie. Rozsiahle používanie antibiotík v humánnej medicíne, chove hospodárskych zvierat a výrobe potravín tento problém urýchlilo, čím sa AMR stala jednou z hlavných príčin úmrtí na infekčné ochorenia na celom svete.

„Antimikrobiálna rezistencia je rozšírená a ohrozuje budúcnosť modernej medicíny,“ vyhlásil Jean-Pierre Nyemazi, dočasný šéf oddelenia WHO pre antimikrobiálnu rezistenciu. „Na rozdiel od ochorenia COVID-19, ktoré bolo veľmi viditeľné, infekcie odolné voči liekom pripravujú ľudí o život už roky bez toho, aby sme si to všimli a bili na poplach tak, ako by sme mali,“ dodal Nyemazi.

Len v roku 2021 bola AMR priamo zodpovedná za viac než milión úmrtí a súvisela s približne ďalšími 4,7 milióna úmrtí, uviedla zdravotnícka agentúra OSN. Tohtoročný prieskum WHO v 183 krajinách zameraný na pokrok v boji proti antimikrobiálnej rezistencii ukázal, že národný akčný plán proti tomuto javu má takmer deväť z desiatich krajín. V roku 2017 to boli len približne štyri z desiatich.

Len 42 štátov – menej než jeden z piatich – však uviedlo, že ich plán je aj financovaný, realizovaný a monitorovaný, spresnila technická pracovníčka WHO pre AMR Pravasha Prakashová. „Krajiny napredujú, ale pokrok je stále potrebné zrýchliť, aby sme dosiahli ciele stanovené na rok 2030,“ dodala.

Jednou z hlavných slabín zostáva prístup k diagnostike. Len 36 percent krajín disponuje národným referenčným laboratóriom schopným testovať rezistenciu pri všetkých baktériách a hubách sledovaných WHO, čo je hlboko pod 80-percentným cieľom stanoveným na rok 2030.

„Bez testovania musia lekári liečiť bez toho, aby poznali príčinu infekcie alebo vedeli, ktoré antibiotikum zaberie,“ upozornila vedúca dohľadu nad AMR vo WHO Sylvia Bertagnolová. Najnovšie globálne údaje z monitorovania ukazujú, že v roku 2023 bola každá šiesta laboratórne potvrdená bakteriálna infekcia nahlásená WHO odolná voči antibiotikám používaným na jej liečbu.

WHO preto oznámila zavedenie dvoch nových nástrojov, ktoré majú krajinám pomôcť posilniť ich diagnostické kapacity. Prvý z nich definuje testy, ktoré by mali byť dostupné na každej úrovni zdravotníckeho systému – od ambulancií primárnej starostlivosti až po špecializované nemocnice. Druhý zhŕňa 73 laboratórnych postupov, od odberu vzoriek až po identifikáciu patogénov a testovanie citlivosti na antibiotiká.

Podľa odhadov WHO by antimikrobiálna rezistencia mohla do roku 2050 spôsobiť približne 39 miliónov úmrtí. Organizácia preto zdôraznila potrebu lepšieho využívania existujúcich antibiotík v čase, keď vývoj nových liekov nedokáže držať krok s nárastom rezistencie. Hlavnými nástrojmi v boji proti tomuto problému sú podľa nej prevencia infekcií, očkovanie, lepší prístup k vode a hygiene a primerané používanie antimikrobiálnych látok.

Začnite diskusiu
Zdieľať
Prihláste sa na odber noviniek