V 90. rokoch patril k najväčším hviezdam slovenského šoubiznisu, no extrémne pracovné tempo ho takmer stálo život. Známy moderátor a spevák Dano Junas (64) v podcaste Návraty otvorene prehovoril o hrozivej autonehode z mája 1997. V tom čase išiel podľa vlastných slov doslova na doraz, hoci si to sám nechcel priznať.
V osudné ráno spal po celonočnom mixovaní skladieb len pár hodín, aby následne stihol cestu do Nových Zámkov. Tam ho čakal podpis lukratívnej reklamnej zmluvy na 10 miliónov korún, no do cieľa už nikdy nedorazil. K tragédii prispelo nešťastné rozhodnutie skrátiť si cestu cez Sládkovičovo, kam odbočil napriek vlastným pochybnostiam a odpovedi od miestneho pumpára.
Vošiel do dediny, čo sa mu stalo osudným. Posledné, čo si z toho dňa pamätá, je obchádzanie autobusu a následný stret s kamiónom. „Vraj som plynule vošiel kamiónu do jeho dráhy, lebo tam bola stopka, ale tým, že tí kreténi umiestnili autobusovú zastávku nejaké tri metre za stopkou, ja som nemal šancu ju vidieť,“ opísal momenty tesne pred zrážkou s tým, že život mu zrejme zachránilo masívne požičané auto. Ak by podľa vlastných slov sedel vo svojom, kamión by ho prešiel a zlisoval.
Následky nárazu boli ako z apokalyptického filmu. Kamión zabrzdil, stočilo ho v križovatke a moderátorovo auto pred sebou roloval, až kým spoločne nezbúrali blízky rodinný dom. Z celej stavby zostala stáť len jedna stena. „Pri tej stene zostala sedieť pani so šálkou čaju v ruke. Strecha, dom, všetko zmizlo,“ spomína Junas na absurdný výjav. Situáciu dotváral fakt, že kamión z Prahy bol naložený 20 tonami bravčového mäsa, ktoré sa po náraze vysypalo rovno do babkinej záhrady do kapusty.
Junas však v tom čase už bojoval o holý život s polámanými kľúčnymi kosťami, rebrami, na päťkrát zlomenou panvou, puknutou lebkou a krvácaním do mozgu. Nasledujúce dva týždne strávil populárny moderátor v kóme. Jeho šance na prežitie boli minimálne a lekári rodinu pripravovali na najhoršie.
„Prvá nemocnica, ktorá bola najbližšia, bola Galanta a tam sa hovorievalo, že tam sa chodí umierať. Im zrazu niečo vypísalo, že mám výduť na srdci, že mi praskne aorta či čo a chceli mi asi otvárať srdce a hrudník. Tak to moja mama povedala, že v žiadnom prípade. Vybavila vrtuľník, ktorý ma previezol na Klenovú, kde bolo kardio, k Fischerovi. Tí zistili, že srdce mám úplne v poriadku,“ opísal.
Následne ho previezli na Kramáre, kde ho naďalej udržiavali v umelom spánku. Beznádejné lekárske prognózy, ktoré predpovedali, že ak aj prežije, nebude po psychickej stránke v poriadku, mali drvivý dopad na jeho súkromie. Jeho vtedajšia manželka sa rozhodla podať žiadosť o rozvod. Paradoxne, obrovským impulzom k návratu do života bola pre Junasa chvíľa nesmierneho poníženia pri prebúdzaní sa.
Keď započul sestričku, ako si povzdychla, že sa opäť pomočil, niečo sa v ňom zlomilo. „V tom čase máš maximálnu popularitu a teraz ťa prebaľujú, čistia, umývajú ti vecičky. To je strašný pocit. Odkedy som toto počul, tak som sa snažil začať hýbať,“ priznal otvorene o svojom vnútornom boji.
Od tohto momentu nabrala jeho rekonvalescencia priam zázračné tempo. „Začalo sa to extrémne dobre celé hojiť. Nič som nemal operované. Lebo oni si viac-menej mysleli, že ako to skončí, že nebudem,“ dodal. Z nemocnice putoval priamo do rehabilitačného centra v Kováčovej, kde mu vedenie dovolilo v tamojšom kultúrnom dome opäť hrať a dokonca tam zložil niekoľko nových piesní.
Vďaka nezlomnej vôli sa už v decembri 1997, len sedem mesiacov po devastačnej nehode, postavil pred publikum a s pomocou paličky odmoderoval súťaž krásy Queen of Slovakia. „Strašne som chcel žiť, strašne som chcel robiť,“ uzatvára dnes moderátor svoj inšpiratívny príbeh o druhej šanci na život.
