FOTO Zapísal sa do histórie! Slovensko má unikát, z ktorého odpadnete: Dôchodca z Lendaku vyrobil 4-kilový šperk

• Najväčšiu mosadznú ľudovú sponu vyrobil Ján Gallik Soboľ z Lendaku.
• Obria spona na košeľu meria presne 125,8 centimetra a váži štyri kilogramy.
• Najmenšia Gallikova mosadzná spona meria iba štyri centimetre dĺžky.
• Za obe netradičné mosadzné spony získal zápis v Knihe slovenských rekordov.

Najväčší ľudový šperk z mosadze vyrobil ľudový výrobca Ján Gallik Soboľ z Lendaku pod Tatrami. Spona na košeľu, ktorú postupne doma zmajstroval, meria 125,8 centimetra. Informoval o tom komisár Knihy slovenských rekordov Igor Svítok s tým, že váha spony má štyri kilogramy.

Ľudový majster zároveň na nedávnych folklórnych slávnostiach Juliáles predstavil aj najmenšiu sponu dlhú len štyri centimetre. Za oba originálne výrobky získal zápis do Knihy slovenských rekordov a tiež certifikát.

„Gallik bol zámočníkom v ‚tabačke‘ v Spišskej Belej. Keď odišiel do predčasného dôchodku, tak rozmýšľal, čomu sa bude venovať. Voľba padla na doplnky na odevy - kroje. Začal v tomto odbore ako samouk, vyrobil si veľa užitočných nástrojov a razníc. Nedávno sa už prezentoval ako samostatný výrobca na festivale Európske ľudové remeslo v Kežmarku,“ uviedol Svítok.

Najväčšiu sponu postupne vyrobil doma na podnet manželky. Hovorí sa jej tiež brošňa či blanciar na košeľu. Tento ľudový šperk nosia muži hlavne na košeli, lajblíku a kabáte. Svoje miesto tam majú aj farebné „bambuľky“ z vlny. Dolná špicatá časť spony má pomenovanie „špurtac“, ňou si fajčiari čistili svoje fajky. Týmto šperkom domáci hovoria „špinky“ a sú najčastejšie zdobené tepanými geometrickými či tatranskými motívmi ako plesnivec či kamzík. V minulosti mali aj ochrannú funkciu.

„Je to pekná tradícia zachovávať takéto prvky krojov, ktoré nosili naši predkovia. Preto vďaka patrí aj obci, že podporila takéhoto výrobcu a pomohla zviditeľniť jeho šikovnosť, zručnosť a záujem zachovávať tradície,“ uzatvára Svítok.