Mrazivé tajomstvo nezabudnuteľného markizáka Mária Kleina († 22): Čo sa bojíš, mami, ja...

Patril medzi najvýraznejšie tváre televíznej obrazovky a už v sedemnástich rokoch stál pri zrode TV Markíza. Mário Klein si svojím obrovským talentom a úsmevom získal celé Slovensko, no jeho sľubnú kariéru i život predčasne ukončila zákerná choroba. Obľúbený moderátor podľahol leukémii vo veku iba 22 rokov, spomína denník SME.

Mário Klein sa narodil 11. októbra 1979 v Topoľčanoch. Svoje prvé moderátorské skúsenosti získaval v nitrianskom N Rádiu, pričom neskôr sa jeho hlas ozýval aj z Rock FM či Rádia Hviezda FM. Skutočný kariérny zlom prišiel v roku 1996. Po úspešnom konkurze sa stal jedným z prvých moderátorov novovzniknutej TV Markíza.

Sprevádzal divákov reláciami ako Hádaj, na čo myslím, Už to mám!, Filmparáda, Tivoli, Postreh či Teleráno. Jeho popularita raketovo stúpala, čo potvrdila aj anketa Televízna osobnosť Markízy z roku 2001, kde sa dostal medzi päticu najobľúbenejších moderátorov. Popri kariére nezabúdal ani na vzdelanie a študoval sociálnu prácu na UKF v Nitre.

Všetko sa zmenilo vo februári 2001, keď sa vtedy len druhák na vysokej škole vrátil z pracovnej cesty v Holandsku. Zdravý mladík, ktorému vždy chutilo jesť, sa zrazu cítil mimoriadne zle. „Cítil sa malátny. Myslela som, že to má z nepravidelnej stravy a z toho, že veľa pracuje,“ spomínala jeho mama Viera na prvé príznaky.

K malátnosti sa však pridalo potenie a neutíchajúce horúčky. Vyšetrenie kostnej drene v marci prinieslo krutú pravdu v podobe diagnózy leukémie. Zatiaľ čo pre jeho mamu sa v tej chvíli zrútil svet, Mário nestrácal nádej a s úsmevom ju upokojoval. „Čo sa bojíš, mami, ja sa z toho dostanem,“ povedal jej.

Nasledovala okamžitá hospitalizácia, prvá séria ťažkých chemoterapií a v júli 2001 aj transplantácia kostnej drene od brata Patrika. Napriek neskorším komplikáciám s neznámou infekciou si mladý moderátor udržiaval dobrú náladu, nestrácal apetít a dokonca stihol urobiť skúšku v škole. Jeho rodina chcela hľadať záchranu za hranicami, no on to odmietal.

„Chcela som Majka previezť do Viedne alebo do Prahy, ale on nesúhlasil. Veril našim lekárom,“ vysvetlila jeho matka. Hoci sa zdalo, že liečba zaberá a na jeseň dokonca plánoval oslavu, zákerná choroba udrela znova a vyžiadala si druhú transplantáciu.

Mário sa ani vtedy nevzdával a svojej mame povedal mimoriadne silné slová plné viery. „Nevadí, že to prvýkrát nevyšlo, druhýkrát to už vyjde. Pán Boh vie, čo robí, on má so mnou svoje úmysly. Ako on rozhodne, tak bude,“ hovoril.

Druhá transplantácia v januári 2002 už želané zlepšenie nepriniesla. Hodnoty krviniek stúpali príliš pomaly a pridali sa aj ťažkosti s dýchaním. Zúfalá matka začala napriek synovej neochote vybavovať prevoz do Viedne. Rakúski špecialisti ju ale ubezpečili, že domáci lekári postupovali úplne správne a oni by neurobili nič inak. V osudnú sobotu 26. januára sa Máriovi prudko pohoršilo.

Keď zatelefonovali z nemocnice, že zomiera, jeho rodičia okamžite vyrazili do Bratislavy, no už ho živého nestihli. Do poslednej chvíle tak pri ňom stál jeho brat Patrik a priatelia. Po prebudení sa na brata ešte usmial, pozrel na sošku Panny Márie a dokonal. Mário Klein vďaka svojmu dobrému srdcu a talentu naďalej žije v spomienkach blízkych i verných fanúšikov po celom Slovensku.