Koktejl.sk
Tento rok uplynie presne 40 rokov od momentu, keď spevák a známy hitmaker Dalibor Janda (73) získal svojho prvého Zlatého slávika. Obrovský skok v popularite mu priniesol nielen slávu a víťazstvá nad legendárnym Karlom Gottom, ale predovšetkým dovtedy nepredstaviteľné finančné zárobky. Keď mu prišli prvé peniaze za debutový album Hurikán z roku 1986, zažil podľa vlastných slov šok, píše CNN Prima NEWS.
„Bol som z toho úplne odrovnaný, pretože tie nuly som nevedel ani spočítať. Pre mňa, zámočníka s mesačným platom 1700 korún, ktorý hrával zábavy za pár drobných, to bol obrovský zážitok. Bol som z toho paf a nemohol som kvôli tomu v noci spať,“ priznal.
Zďaleka najvyššie príjmy vtedy pramenili z predaja gramofónových platní, z ktorých mal spevák pevne stanovený podiel. Jeho nosiče sa v tom čase predávali zhruba za 50 korún a z každého predaného kusu mal Janda ako interpret približne 4,50 koruny.
„Išlo o stotisícové predaje. Napríklad z platne Hurikán sa predalo 360-tisíc kusov. Ďalšie peniaze som mal ako autor, vtedy to bolo deväť percent z platne, ktoré sme si delili s textárom,“ priblížil finančné pozadie spevák s tým, že autor hudby mal nárok na dve tretiny a autor textu na jednu.
Priepastný rozdiel však predstavovali honoráre za samotné živé vystúpenia, ktoré boli v porovnaní so ziskami z predaja hudby doslova zanedbateľné. Kapela vtedy dokázala vypredať pražskú športovú halu pre 15-tisíc ľudí dvakrát za deň, no za každý takýto koncert zinkasovali hudobníci len 600 korún.
„Hovoril som si, či by napríklad Michael Jackson tiež robil športovú halu za honorár 20 dolárov,“ zaspomínal si s úsmevom na časy, keď sa kapela na koncerty vozila v obyčajných žigulíkoch. Zaujímavosťou je, že oveľa viac peňazí než za samotné spievanie vtedy zarobili na predaji plagátov a fotiek počas koncertov, z čoho si následne financovali kvalitnejšiu aparatúru.
Vysoké sumy na účte však čoskoro začali prekážať vtedajšiemu komunistickému režimu, a to aj napriek tomu, že štát si z každej 50-korunovej platne bral až 40 korún. „Súdruhovia z ÚV mi potom poslali list, aby som polovicu peňazí venoval štátu,“ opísal Janda absurdné požiadavky minulej éry.
Spevák sa však nedal zastrašiť, zohnal si právnika a v liste argumentoval tým, že všetky zarobené peniaze používa na svoj ďalší hudobný rozvoj, vzdelávanie a na budovanie nahrávacieho štúdia. Zvyšok tohto konfliktu podľa jeho slov definitívne a s úsmevom vyriešil až príchod revolučného roku 1989.
Koktejl.sk
